Kardinál Ravasi: Dejiny ako miesto Božieho zjavenia
Tretím dňom dnes pokračujú duchovné cvičenia pre Svätého Otca a Rímsku kúriu vo Vatikáne.
Témou dopoludňajších meditácií boli „dejiny ako miesto stretnutia s Bohom“ a postava
Mesiáša v Žalmoch. Ako predseda Pápežskej rady pre kultúru kardinál Gianfranco Ravasi
povedal, aj samotné dejiny sú miestom Božieho zjavenia. Osobitne to vidieť v Starom
zákone. Kardinál poukázal na historické vyznanie Izraela v tej časti zákona, v ktorej
sa uvádza, že viera sa viaže na udalosti, pri ktorých sa na Boha odkazuje ako na toho,
ktorý oslobodil ľud z egyptského otroctva. Stretnutie s Bohom sa ukazuje v spleti
udalostí, poznačených utrpením, ale aj radosťou. „Dejiny sú a vždy pre nás musia byť
milovaným miestom pre stretnutie sa s našim Pánom, naším Bohom. Aj napriek tomu, že
sú miestom pohoršenia, či miestom, v ktorom možno často vnímame aj mlčanie Boha alebo
sme svedkami apostázie ľudí,“ povedal kardinál. Podľa neho je práve nádej tou
hlavnou cnosťou, ktorá vedie k pochopeniu, že dejiny nie sú len sledom nezmyselných
udalostí, ale – ako je to možné vidieť aj v Knihe Jób – sú súčasťou Božieho plánu. V
súvislosti so vzťahom k Bohu poukázal na knihu Exodus. V nej je Boh definovaný zámenom
v prvej osobe „ja“, a spolu so slovesom ako „ja som“: „Ide teda o osobu, ktorá koná,
žije vo vnútri udalostí a to je dôvod, prečo je náš vzťah s Ním vzťahom dôvery, dialógu,
kontaktu. Nádej tak pramení z presvedčenia, že dejiny nie sú zoznamom nezmyselných
udalostí.“
V druhej časti sa kardinál zameral na postavu Mesiáša. V Žalmoch
sa o ňom hovorí ako o tom, ktorý dá zažiariť spravodlivosti, najmä pre tých najposlednejších,
chudobných. Predseda dikastéria sa zameral aj na Kristovo kňazstvo ako kňazstvo milosti.
Ako povedal, tento spasiteľský rozmer je možné vnímať ako podstatu Žaltára. „Mali
by sme sa aj častejšie pozastaviť a uvažovať nad postavou Krista, Mesiáša, ktorý má
v sebe všetok tento nádych Starého zákona a voviedol ho do plnosti,“ tvrdí. Počas
včerajších meditácii sa kardinál Ravasi zameral na liturgiu ako miesto Božieho zjavenia.
Pripomenul nevyhnutnosť hľadieť na Boha, ale rovnako hľadieť smerom k bratom. Je dôležité
nájsť rovnováhu medzi oboma dimenziami, pretože bratská láska a vyznanie hriechov
sú kľúčovými bodmi k „prekročeniu prahu, ktorý vedie k spoločenstvu s Pánom“. – mf
–