Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na Prvú nedeľu v pôstnom období
Zamyslenie na Prvú
nedeľu v pôstnom období pripravil P. Milan Bubák SVD, má názov Idealisti, pozor
na pokušenia!
Milí priatelia, prvá pôstna nedeľa tradične patrí myšlienke
pokušenia. Je to však téme veľmi subtílna, pretože nie u každého s ňou pochodíte.
Problémom je to, že nie každý človek je pokúšaný. Pokúšaný je len ten, kto sa rozhodne
pre dobro a idealizmus, tak ako Ježiš. Ježiš sa vynoril zo svojej skrytosti a po svojom
krste sa rozhodol vykročiť do sveta so svojím ideálom a silnou misou: žiť, hlásať
a zomrieť pre dobro. A presne v tej chvíli sa stal zaujímavým pre pokušiteľa: vstúpil
mu totiž na jeho teritórium. Podobne to je aj s každým z nás: vo chvíli, keď sa
rozhodneme pre ideál a misiu dobra, sa staneme zaujímavými pre pokušiteľa. Bežní ľudia
bez ideálov a na nich založenej misie nie sú pokúšaní! Prečo by aj boli, veď diablovi
už patria. Aj keď nie možno výlučne, aspoň tým, že sú pre neho neškodní a nezaujímaví.
Preto ak sa vedome rozhodneš pre dobro, a toto dobro sa budeš snažiť premietať
nielen do svojho života, ale aj do sveta, v ktorom žiješ, cez svoje správanie, aktivity
a skutky, počítaj s tým, že budeš mať pokušenia! Každý absolvent vysokej školy, ktorý
vykračuje s čistým zápalom v očiach a s diplomom vo vrecku do sveta s túžbou zmeniť
svet, každý učiteľ, odborník, advokát, riaditeľ, doktor, kňaz, politik, vlastne každý
„nadšenec“ musí počítať s pokušeniami. Mafiáni, tunelári, nemravníci, podvodníci sa
nemusia báť! Tí s pokušeniami počítať nemusia. S akými pokušeniami by mal idealista
počítať? Sú len tri, presne tie, ktoré pred Ježiša postavil v nedeľnom evanjeliu diabol:
pôžitky, sláva, moc. Starý nepriateľ navštívi Ježiša na púšti, kde je po 40 dňoch
pôstu vyhladovaný a vyčerpaný. To je obraz človeka, ktorý sa vyberie za ideálmi. Vyčerpajú
ho. Vysušia. Vyhladujú. „Dehydrujú“. Cesta za ideálmi sa v mnohom – z rozličných dôvodov
– podobá na púšť. Satan Ježišovi hovorí: „Použi svoje schopnosti a moc a ostatné podobné
dary, ktoré máš a uspokoj si svoje zmysly. Si hladný. Vyhladovaný. Potrebuješ sa nasýtiť.
Vidíš, kam ťa to dostala tvoja cesta za idealizmom? Vyplatí sa ti to? Si telesne i
duševne na dne. Tvoje zmysly volajú po pokrme. Neváhaj. Siahni na to, čo máš k dispozícii
a priprav si pôžitok pre svoje vyhladované telo. Urob si chlieb!“ No Ježiš na to:
„Chlieb nie je všetko.“ Pokušiteľ pokračuje: „Súhlasím, no toto je môj najčastejší
trik. A ľudí naň aj najčastejšie nachytám! Ľudia na žiaden lep nesadajú tak rýchlo
a žiaden pre nich nekončí tak zhubne, ako túžba po pôžitku, rozkoši a uspokojovaní
svojich zmyslov. Pôžitky dokázali skončiť idealizmus nejedného idealistu. To vieš,
v ďalekom Ríme som pred časom zaviedol trik «chlieb a hry» a čudoval by si sa, ako
dokonale funguje. Ľudia pri tom zabudnú na všetko. A keď k tomu pridám ešte nejaké
iné rozkoše, moja rozkoš z toho, čo to s nimi robí je dokonalá. S jedlom totiž rastie
chuť. Konzum všetkého druhu je pre diabla hotovým rajom. A pre ľudí priemyslom na
hlúpnutie, stratu súdnosti i cestou k istému rozkladu. Ty si však voľajaký iný. Prepáč!
Iba som skúšal!“ Potom ho pokušiteľ vyvedie na chrámovú strechu a hovorí: „Vrhni
sa dolu medzi tých ľudí. Vidíš, koľko ich tam je? Máš dary, schopnosti, talenty. Využi
ich. Ľudia ti budú tlieskať. Budú ťa obdivovať. Budú si ťa vážiť. Dokonca viac, ako
Toho, kvôli ktorému sem do chrámu prišli. Môžeš sa stať väčším, ako Boh. Ľudí o tom
ľahko presvedčíš. Mnohí sa už v minulosti cítili – a v budúcnosti bude ešte veľa takých,
ktorí sa budú cítiť –, väčší ako Boh. Nie je ťažké získať si fanúšikov. Vrhni sa teda
dolu. Máš na to!“ Ježiš však hovorí: „Nemal by si pokúšať Boha!“ A pokušiteľ: „Súhlasím,
je to chyba, ktorej som sa už dopustil kedysi dávno. A stálo ma to veľa. Toto bol
však spôsob, ako som vznikol: z anjela sa zo mňa cez namýšľanie si stal diabol. A
takto stále – ešte aj dnes – vznikajú diabli. Cez slávu. Pocty. Chválu. Lichotenie.
Ľudia sú márniví. Iba málo ich odolá. Ľudia chcú byť väčší, ako Boh, aj keď to pre
mnohých to na začiatku tak nevyzerá. Mnohých idealistov – aj tých, ktorým som nezískal
pri uspokojovaní pôžitkov – práve tu získam. Ale ty prepáč. Iba som to skúšal. Ty
si nejaký iný.“ Potom ho vyviedol na vrchol vysokej hory a ukázal mu svet a všetku
politickú moc sveta a hovorí: „Čo hovoríš na toto? Ak si nepodľahol túžbe po pôžitku,
ani ťa nepritiahli pocta a sláva, potom choď za vecami, ktorým definitívne podľahne
každý: politická moc. Vieš, moc je droga. Je to vlastne balík. Moc obsahuje nielen
vládu nad inými, ale aj peniaze. Aj pohodlie. Aj rozkoše. Aj slávu. Vlastne všetko!
A moc nie je len to, čo je viditeľné. Moc je záludná. Niekedy má podoby najpokornejšej
pokory, najnábožnejšej nábožnosti, najoddanejšej služby. Moc môže byť za všetkými
iniciatívami. A keď sa nerozpozná, ja – diabol – mám raj. Lebo to som potom ja za
tým všetkým. Čo ty na to? Teraz som naozaj veľkodušný. V predchádzajúcich prípadoch
som ti to dával po čiastkach. Teraz ti dávam všetko. Nič si nenechávam. Zriekam sa
všetkého. Dávam ti celý svet so všetkým, čo je v ňom.“ Ježiš na to: „Nie, nechcem
tento svet, ani nič, čo je v ňom. Aspoň nie v podobe, v akej je teraz. Ja ten svet
budem raz vlastniť. Ale nebude to tento svet!“ Ježiš sa pozrie Satanovi pevne do očí
a hovorí: „Vieš, Satan, tento svet je až príliš tvoj. Je až príliš na tvoj obraz.
A ja taký svet nechcem. Je to svet s vysokými vojenskými rozpočtami a s atómovými
bombami. Nie, nechcem svet, ktorý míňa miliardy dolárov na bomby a pritom hovorí:
nikdy ich nepoužijeme. A uniká mu pri tom skutočnosť, že všetky tieto bomby vlastne
už vybuchujú pred tvárami miliónov ľudí, ktorí nemajú čo jesť, nemajú prístrešie ani
vzdelanie, pretože všetky peniaze sa minuli na bomby. Nie tento svet nechcem. Nechcem
svet, kde sa cení arogancia, mafiánstvo, podvod, manipulácia. Ja chcem tento svet!
Ale svet iný: svet v ktorom bude prekvitať spravodlivosť a integrita, kde bude mať
váhu každý ľudský život, kde sa bude rešpektovať dôstojnosť každého jedného ľudského
jedinca. Chcem svet, kde je pokoj, porozumenie, snaha o rast a vzájomnú pomoc.“ A
znova sa pozrie na satana, knieža smrti, pozrie sa mu ešte pevnejšie do očí a hovorí
mu: „Vieš, ja som ten tvoj svet prišiel vykúpiť a premeniť. Chápeš? A ja ho aj premením.
A potom bude môj!“ Priatelia, Ježiš sa nedal, Ježiš odolal pred slizkosťou pokušiteľa
a svoje ideál, s ktorým vykročil do sveta, nakoniec uskutočnil. Pokušenie na púšti
nebolo jediné, ktorému musel čeliť. V rozličných formách prišli počas jeho verejného
pôsobenia ďalšie: šírenie dobra nie je nikdy bez odporu. S tým musí počítať každý
jeden z nás, ktorý sa rozhodol pre to isté. Zvádzania, odpor a skúšky sú vlastne dobrou
spätnou väzbou, lebo sú dôkazom, že sme stále ešte verní prvotnému ideálu. Nech nám
Duch Boží dá pevnosť, rozhodnosť a vytrvalosť.