2013-02-15 19:32:28

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na Prvú nedeľu v pôstnom období


RealAudioMP3 Zamyslenie na Prvú nedeľu v pôstnom období pripravil P. Milan Bubák SVD, má názov Idealisti, pozor na pokušenia!

Milí priatelia, prvá pôstna nedeľa tradične patrí myšlienke pokušenia. Je to však téme veľmi subtílna, pretože nie u každého s ňou pochodíte. Problémom je to, že nie každý človek je pokúšaný. Pokúšaný je len ten, kto sa rozhodne pre dobro a idealizmus, tak ako Ježiš. Ježiš sa vynoril zo svojej skrytosti a po svojom krste sa rozhodol vykročiť do sveta so svojím ideálom a silnou misou: žiť, hlásať a zomrieť pre dobro. A presne v tej chvíli sa stal zaujímavým pre pokušiteľa: vstúpil mu totiž na jeho teritórium.
Podobne to je aj s každým z nás: vo chvíli, keď sa rozhodneme pre ideál a misiu dobra, sa staneme zaujímavými pre pokušiteľa. Bežní ľudia bez ideálov a na nich založenej misie nie sú pokúšaní! Prečo by aj boli, veď diablovi už patria. Aj keď nie možno výlučne, aspoň tým, že sú pre neho neškodní a nezaujímaví.
Preto ak sa vedome rozhodneš pre dobro, a toto dobro sa budeš snažiť premietať nielen do svojho života, ale aj do sveta, v ktorom žiješ, cez svoje správanie, aktivity a skutky, počítaj s tým, že budeš mať pokušenia! Každý absolvent vysokej školy, ktorý vykračuje s čistým zápalom v očiach a s diplomom vo vrecku do sveta s túžbou zmeniť svet, každý učiteľ, odborník, advokát, riaditeľ, doktor, kňaz, politik, vlastne každý „nadšenec“ musí počítať s pokušeniami. Mafiáni, tunelári, nemravníci, podvodníci sa nemusia báť! Tí s pokušeniami počítať nemusia.
S akými pokušeniami by mal idealista počítať? Sú len tri, presne tie, ktoré pred Ježiša postavil v nedeľnom evanjeliu diabol: pôžitky, sláva, moc.
Starý nepriateľ navštívi Ježiša na púšti, kde je po 40 dňoch pôstu vyhladovaný a vyčerpaný. To je obraz človeka, ktorý sa vyberie za ideálmi. Vyčerpajú ho. Vysušia. Vyhladujú. „Dehydrujú“. Cesta za ideálmi sa v mnohom – z rozličných dôvodov – podobá na púšť. Satan Ježišovi hovorí: „Použi svoje schopnosti a moc a ostatné podobné dary, ktoré máš a uspokoj si svoje zmysly. Si hladný. Vyhladovaný. Potrebuješ sa nasýtiť. Vidíš, kam ťa to dostala tvoja cesta za idealizmom? Vyplatí sa ti to? Si telesne i duševne na dne. Tvoje zmysly volajú po pokrme. Neváhaj. Siahni na to, čo máš k dispozícii a priprav si pôžitok pre svoje vyhladované telo. Urob si chlieb!“ No Ježiš na to: „Chlieb nie je všetko.“ Pokušiteľ pokračuje: „Súhlasím, no toto je môj najčastejší trik. A ľudí naň aj najčastejšie nachytám! Ľudia na žiaden lep nesadajú tak rýchlo a žiaden pre nich nekončí tak zhubne, ako túžba po pôžitku, rozkoši a uspokojovaní svojich zmyslov. Pôžitky dokázali skončiť idealizmus nejedného idealistu. To vieš, v ďalekom Ríme som pred časom zaviedol trik «chlieb a hry» a čudoval by si sa, ako dokonale funguje. Ľudia pri tom zabudnú na všetko. A keď k tomu pridám ešte nejaké iné rozkoše, moja rozkoš z toho, čo to s nimi robí je dokonalá. S jedlom totiž rastie chuť. Konzum všetkého druhu je pre diabla hotovým rajom. A pre ľudí priemyslom na hlúpnutie, stratu súdnosti i cestou k istému rozkladu. Ty si však voľajaký iný. Prepáč! Iba som skúšal!“
Potom ho pokušiteľ vyvedie na chrámovú strechu a hovorí: „Vrhni sa dolu medzi tých ľudí. Vidíš, koľko ich tam je? Máš dary, schopnosti, talenty. Využi ich. Ľudia ti budú tlieskať. Budú ťa obdivovať. Budú si ťa vážiť. Dokonca viac, ako Toho, kvôli ktorému sem do chrámu prišli. Môžeš sa stať väčším, ako Boh. Ľudí o tom ľahko presvedčíš. Mnohí sa už v minulosti cítili – a v budúcnosti bude ešte veľa takých, ktorí sa budú cítiť –, väčší ako Boh. Nie je ťažké získať si fanúšikov. Vrhni sa teda dolu. Máš na to!“ Ježiš však hovorí: „Nemal by si pokúšať Boha!“ A pokušiteľ: „Súhlasím, je to chyba, ktorej som sa už dopustil kedysi dávno. A stálo ma to veľa. Toto bol však spôsob, ako som vznikol: z anjela sa zo mňa cez namýšľanie si stal diabol. A takto stále – ešte aj dnes – vznikajú diabli. Cez slávu. Pocty. Chválu. Lichotenie. Ľudia sú márniví. Iba málo ich odolá. Ľudia chcú byť väčší, ako Boh, aj keď to pre mnohých to na začiatku tak nevyzerá. Mnohých idealistov – aj tých, ktorým som nezískal pri uspokojovaní pôžitkov – práve tu získam. Ale ty prepáč. Iba som to skúšal. Ty si nejaký iný.“
Potom ho vyviedol na vrchol vysokej hory a ukázal mu svet a všetku politickú moc sveta a hovorí: „Čo hovoríš na toto? Ak si nepodľahol túžbe po pôžitku, ani ťa nepritiahli pocta a sláva, potom choď za vecami, ktorým definitívne podľahne každý: politická moc. Vieš, moc je droga. Je to vlastne balík. Moc obsahuje nielen vládu nad inými, ale aj peniaze. Aj pohodlie. Aj rozkoše. Aj slávu. Vlastne všetko! A moc nie je len to, čo je viditeľné. Moc je záludná. Niekedy má podoby najpokornejšej pokory, najnábožnejšej nábožnosti, najoddanejšej služby. Moc môže byť za všetkými iniciatívami. A keď sa nerozpozná, ja – diabol – mám raj. Lebo to som potom ja za tým všetkým. Čo ty na to? Teraz som naozaj veľkodušný. V predchádzajúcich prípadoch som ti to dával po čiastkach. Teraz ti dávam všetko. Nič si nenechávam. Zriekam sa všetkého. Dávam ti celý svet so všetkým, čo je v ňom.“
Ježiš na to: „Nie, nechcem tento svet, ani nič, čo je v ňom. Aspoň nie v podobe, v akej je teraz. Ja ten svet budem raz vlastniť. Ale nebude to tento svet!“ Ježiš sa pozrie Satanovi pevne do očí a hovorí: „Vieš, Satan, tento svet je až príliš tvoj. Je až príliš na tvoj obraz. A ja taký svet nechcem. Je to svet s vysokými vojenskými rozpočtami a s atómovými bombami. Nie, nechcem svet, ktorý míňa miliardy dolárov na bomby a pritom hovorí: nikdy ich nepoužijeme. A uniká mu pri tom skutočnosť, že všetky tieto bomby vlastne už vybuchujú pred tvárami miliónov ľudí, ktorí nemajú čo jesť, nemajú prístrešie ani vzdelanie, pretože všetky peniaze sa minuli na bomby. Nie tento svet nechcem. Nechcem svet, kde sa cení arogancia, mafiánstvo, podvod, manipulácia. Ja chcem tento svet! Ale svet iný: svet v ktorom bude prekvitať spravodlivosť a integrita, kde bude mať váhu každý ľudský život, kde sa bude rešpektovať dôstojnosť každého jedného ľudského jedinca. Chcem svet, kde je pokoj, porozumenie, snaha o rast a vzájomnú pomoc.“ A znova sa pozrie na satana, knieža smrti, pozrie sa mu ešte pevnejšie do očí a hovorí mu: „Vieš, ja som ten tvoj svet prišiel vykúpiť a premeniť. Chápeš? A ja ho aj premením. A potom bude môj!“
Priatelia, Ježiš sa nedal, Ježiš odolal pred slizkosťou pokušiteľa a svoje ideál, s ktorým vykročil do sveta, nakoniec uskutočnil. Pokušenie na púšti nebolo jediné, ktorému musel čeliť. V rozličných formách prišli počas jeho verejného pôsobenia ďalšie: šírenie dobra nie je nikdy bez odporu. S tým musí počítať každý jeden z nás, ktorý sa rozhodol pre to isté. Zvádzania, odpor a skúšky sú vlastne dobrou spätnou väzbou, lebo sú dôkazom, že sme stále ešte verní prvotnému ideálu. Nech nám Duch Boží dá pevnosť, rozhodnosť a vytrvalosť.








All the contents on this site are copyrighted ©.