Vo štvrtok 14. februára sa v Bazilike sv. Klementa v Ríme uskutočnili oslavy sviatku
sv. Cyrila a Metoda, spolupatrónov Európy. Slávnostnej svätej omši, ktorá sa začala
o 18.30 predsedal kardinál Jozef Tomko. Spolu s ním koncelebrovali emeritný pražský
arcibiskup kardinál Miloslav Vlk, sekretár Kongregácie pre východné cirkvi Mons. Cyril
Vasiľ SJ, bratislavský eparcha Peter Rusnák spolu s desiatkami kňazov. Organizátorom
tohtoročného podujatia bolo Pápežské slovenské kolégium sv. Cyrila a Metoda v Ríme
pod vedením jeho rektora Mons. Vladimíra Stahovca. Počas svätej omše, na ktorej
boli prítomní veľvyslanci viacerých krajín a iné osobnosti politického a verejného
života spolu mnohými pútnikmi, spieval zbor seminaristov Kňazského seminára sv. Karola
Boromejského z Košíc.
Prinášame vám preklad homílie kardinála Tomka, ktorú
povedal v taliančine:
„V tomto roku oslavujeme 1150. výročie príchodu sv. Cyrila
a Metoda k slovanským národom. Cyrilo-metodský rok sa zhoduje s Rokom viery, ktorý
slávi celá Katolícka cirkev. Dnes si v tejto starobylej Bazilike sv. pápeža Klimenta
pripomíname veľké dielo šírenia viery dvoch gréckych bratov, synov Byzancie. Ich tamojšia
misia sa spája s Rímom a s týmto miestom. V roku 867 pápež Hadrián II., krátko
po svojom zvolení, položil liturgické knihy v slovanskom jazyku na oltár pri jasličkách
v neďalekej Bazilike Santa Maria Maggiore. Takto schválil používanie tohto jazyka
v liturgickom slávení. Pápež týmto spôsobom uznal ich výnimočný misionársky spôsob
inkulturovanej evanjelizácie, teda ohlasovania evanjelia vložiac ho do kultúry národov.
Aby sme hlbšie pochopili prorocký prínos diela sv. Cyrila a Metoda, je dôležité zaradiť
ich životný príbeh do historického kontextu, v ktorom žili.
V šiestom storočí
slovanské národy s pokojom obývali celé územie stredovýchodnej Európy. V siedmom storočí
franský obchodník Samo zjednotil niekoľko kmeňov do jedného impéria. V deviatom storočí
vzniká tzv. Veľká Morava, ktorej územie zahŕňalo dnešnú Moravu, celé Slovensko a
Panóniu na juhu, a v období najväčšieho rozmachu sa rozšírila smerom k Čechám i ku
Krakovu. Avšak územie obývané slovanskými národmi prechádzalo cez súčasnú Dalmáciu
a Macedónsko až k hraniciam Byzantskej ríše, ktorej niektoré provincie obývanali Slovania.
Tam patrí aj grécke mesto Solún, kde bývala rodina Cyrila-Konštantína a Metoda. Ich
otec patril k vysokým úradníkom Byzantskej ríše a jeho funkcia otvorila jeho synom
dvere k rovnakej, veľkej kariére. Metod sa stal mladučkým „vládcom“, teda guvernátorom
jednej provincie na hraniciach ríše, kde bolo početné slovanské obyvateľstvo. Po niekoľkých
rokoch sa však utiahol do istého kláštora na „Svätom vrchu“ Olympe. Konštantín sa
vynikajúcim štúdiom pripravoval na kňazstvo a stal sa sekretárom Konštantínopolského
patriarchu a profesorom filozofie. Odtiaľ pochádza jeho prezývka – Filozof.
Onedlho
obaja bratia začínajú získavať misionárske skúsenosti. Patriarcha a cisár posielajú
najprv Konštantína, spolu s delegáciou, k Saracénom. Po návrate sa márne pokúsil odísť
do kláštora k svojmu bratovi. Obaja boli potom poslaní, tentoraz, k Chazarom na Kryme,
kde našli aj pozostatky 4. pápeža sv. Klementa, ktorý tam podstúpil mučenícku smrť. Ešte
sa táto ich misia ani neskončila a Prozreteľnosť im pripravila novú, väčšiu úlohu.
Veľkomoravské knieža Rastislav požiadal najprv pápeža, ale keďže u neho nepochodil,
potom byzantského cisára Michala III. jasne o „biskupa a učiteľa..., ktorý by vedel
vysvetliť pravú kresťanskú vieru v ich jazyku“ (takto uvádza „Život Metoda“). Jazyková
bariéra zabránila predchádzajúcim gréckym, talianskym a predovšetkým germánskym misionárom
zasiať kresťanstvo v týchto národoch. (Misia bola zverená Salzburskej arcidiecéze
a jej arcibiskup Adalram «Adalvinus» posvätil v Nitre prvý kostol na Slovensku. Bolo
to už v roku 829). Byzancia vypočula prosbu a vyslala do misie našich dvoch bratov,
ktorí prišli na Veľkú Moravu v roku 863, teda presne pred 1150 rokmi.
Ich
poslanie na Veľkej Morave
Ich poslanie bolo náročné. Oblasť ich pôsobenia
bola už od čias Karola Veľkého v politickom područí Frankov. Z náboženského hľadiska
vládlo napätie medzi Rímom a Byzanciou, ktoré jestvovalo už skôr a prejavilo sa schizmou
v roku 1037. Na misijnom poli bola zjavná limitovaná prítomnosť cudzojazyčných evanjelizátorov
a latinského obradu, avšak bez zjavného úspechu. Obaja bratia pôsobili s naozaj
výnimočnou misionárskou rozvahou. Ihneď začali prekladom niektorých spisov Nového
zákona a používaných základných liturgických kníh v staroslovienčine. Pretože sa
vyskytli ťažkosti pri prepise niektorých zvukov gréckymi písmenami, prišli na geniálnu
myšlienku vytvorenia novej abecedy. Takto pripravení zožali ihneď veľký úspech. Založili
školy, osobitne pre formáciu kléru, v ktorých sa vyučovali i niektoré všeobecné predmety,
ako matematika a hudba. Boli požiadaní podieľať sa na vypracovaní trestných zákonov
a pre vládcov preložili zbierku byzantských zákonov „Nomocanon“, ktoré napomohli preniknutiu
kresťanskej etiky do spoločnosti a kultúry.
Správy o ich činnosti, dobré i
kritické, sa dostali k veľkému pápežovi Mikulášovi I. Keď sa približovali k bránam
Ríma, nesúc so sebou vzácnu relikviu krvi sv. pápeža Klimenta, nový pápež Hadrián
II. im v procesii vyšiel ústrety, aby ich privítal, vypočul a v Bazilike Santa Maria
Maggiore potvrdil ich prácu a posvätné knihy, a zároveň vysvätil na kňazov niekoľkých
diakonov, ktorí prišli so svätými bratmi. V Ríme, už zoslabnutý Cyril-Konštantín vstúpil
do kláštora a v roku 869 umrel. Pápež mu vystrojil slávnostný pohreb. Metod sa vrátil
na Veľkú Moravu ako arcibiskup a pápežský legát. Zároveň niesol list pre knieža Svätopluka.
Medzi ďalšími Metodovými dejinami môžeme spomenúť pápežov zásah v prospech jeho vyslobodenia
z väzenia, do ktorého ho uvrhli niektorí germánski biskupi, ale predovšetkým založenie
Nitrianskej diecézy v roku 880, prvej v strednej Európe. Metod umrel v roku 885 na
Veľkej Morave, jeho hrob však nie je známy. Slovanská liturgia bola v niektorých oblastiach
nahradená latinskou. Jeho učeníci, vrátane jeho určeného nástupcu, boli rozohnaní.
Niektorí z nich spoločne pôsobili vo svojom poslaní na území Macedónska a Bulharska.
Dedičstvo sv. Cyrila a Metoda
Napriek tomuto osudu dedičstvo
misie sv. Cyrila a Metoda nezaniklo. Viera, ktorú zasiali, zapustila hlboké korene.
Slovanská liturgia jestvovala zároveň na niekoľkých miestach. Ich pamiatka zostala
živá. Niektoré slovanské národy ich nazývajú „naši otcovia vo viere“ a považujú ich
za zakladateľov svojej kultúry a literatúry. My, Slovania, si pripomíname osobitnú
skutočnosť, a to, že naším prvotným dokumentom a písaným slovom je preklad Jánovho
evanjelia: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Slovo bolo Boh“ - „Iskoni
bie Slovo i Slovo bie u Boga i Bog bie Slovo“. Inkulturovaná evanjelizácia poznačila
náš kultúrny život zahrňujúc jazyk, školu, literatúru, legislatívu atď. V Českej republike,
na Velehrade, na Morave, jestvuje živé centrum ich úcty. Kult týchto dvoch svätcov
je osobitne živý v Bulharsku. Sú uctievaní i Chorvátmi a Slovincami. Z ekumenického
pohľadu je zaujímavou skutočnosťou, že ich sochy je možné nájsť na významných námestiach
Moskvy v Rusku a v Mukačeve na Ukrajine. Ich súsošia sú i v Amerike a dokonca i v
Austrálii. Niektoré rehoľné kongregácie a inštitúty nesú ich meno. Pápeži dvoch uplynulých
storočí, počnúc Levom XIII. im venovali dokumenty a Ján Pavol II. ich vyhlásil spolu
so sv. Benediktom za patrónov Európy a venoval im encykliku „Slavorum apostoli“.
„Aké
milé sú na horách nohy posla blahozvesti, čo oznamuje pokoj, zvestuje blaho, oznamuje
spasenie, hovorí Sionu: 'Tvoj Boh kraľuje'.“ (Iz 52,7). V tomto Roku viery, my všetci,
čo sme sa dnes zhromaždili na mieste ich Rímskeho príbytku, aby sme si uctili ich
relikvie a hrob sv. Cyrila, chceme si ich uctiť i ako hlásateľov viery. Ďakujme Bohu,
za dar viery, ktorý nám dal. Slovami liturgie sa modlime k Bohu, aby sme si verne
zachovali dedičstvo otcov, statočne vyznávali svoju vieru a podľa nej aj žili (Kolekta
Slávnosti 5. júla). Prosme, aby si Európa zachovala vieru v Krista a aby sa dokázala
vzniesť na oboch krídlach tradície. Modlime sa, aby naša viera bola misionárska a
aby sa stala zanietením života každého z nás. Amen.
(Viac o udalosti: www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130215033)