Benedikt XVI.: Ak Boh povoláva, ľudská slabosť nás nemá zastrašiť
Za veľmí chladného, ale slnečného počasia sa na námestí Sv. Petra zišlo niekoľko tisíc
pútnikov z rôznych krajín, aby si vypočuli príhovor Svätého Otca a pomodlili sa spolu
s ním poludňajšiu modlitbu Anjel Pána. Benedikt XVI., vychádzajúc z dnešného evanjelia,
hovoril o Božom povolaní každého človeka:
Drahí bratia a sestry, v rámci
dnešnej liturgie nám evanjelium podľa Lukáša predstavuje príbeh o povolaní prvých
učeníkov, a to v originálnom podaní vzhľadom na ďalších dvoch synoptikov, Marka a
Matúša (porov. Mk 1,16-20; Mt 4,18-22). Tomuto povolaniu predchádza Ježišovo kázanie
zástupom a zázračný rybolov, ktorý sa uskutočnil z Pánovej vôle (Lk 5 1-6). Kým zástup
sa tlačí na brehu Genezaretského jazera, aby počúval Ježiša, on sám vidí sklamaného
Petra, ktorý sa namáhal celú noc, ale nič nechytil. Najprv ho žiada, aby mohol nastúpiť
do jeho loďky a mať trochu odstup od brehu. Potom, po skončení kázania, mu rozkazuje
vyjsť na jazero aj so spoločníkmi a hodiť siete do vody (porov. v. 5). Šimon poslúchne.
Ulovia neuveriteľné množstvo rýb. Takto evanjelista opisuje spôsob, ktorým prví učeníci
nasledovali Ježiša, dôverujúc mu na základe jeho Slova, ktoré sprevádzajú zázračné
znamenia. Všimnime si, že ešte predtým sa Šimon obracia na Ježiša oslovením „Učiteľ“
(v.5). Hneď potom ho nazve „Pánom“ (v.7). Toto je pedagogika Božieho povolania, ktorá
sa nezameriava až tak veľmi na kvality vyvolených, ako skôr na ich vieru, takú ako
Šimonova, keď povedal: „Na tvoje slovo spustím siete“ (v.5).
Obraz rybolovu
pripomína poslanie Cirkvi. Sv. Augustín to takto komentuje: „Dvakrát sa učeníci pustili
do rybolovu na základe Pánovho príkazu: prvý raz pred umučením a druhýkrát po zmŕtvychvstaní.
V dvoch rybolovoch je znázornená celá Cirkev: taká, aká je teraz a taká, akou bude
po vzkriesení mŕtvych. Teraz pojíma nespočítateľné množstvo, do ktorého patria dobrí
i zlí. Po vzkriesení ju budú tvoriť iba dobrí“ (Discorso 248,1). Petrova skúsenosť,
iste jedinečná, reprezentuje povolanie každého apoštola evanjelia, ktorý sa nemá nikdy
zľaknúť a znechutiť pri ohlasovaní Krista všetkým národom až po hranice sveta. Dnešný
text okrem toho odráža povolanie ku kňazstvu a zasvätenému životu. Ono je Božím dielom.
Človek nie je pôvodcom vlastného povolania, ale je odpoveďou na Boží návrh. Ak Boh
povoláva, ľudská slabosť nás nemá zastrašiť. Potrebujeme dôveru v jeho silu, ktorá
pôsobí práve v našej chudobe. Vždy viac potrebujeme dôverovať jeho mocnému milosrdenstvu,
čo pretvára a obnovuje. Drahí bratia a sestry, nech toto Božie slovo oživí v nás
a v našich kresťanských spoločenstvách odvahu, dôveru a horlivosť pri ohlasovaní i
pri vydávaní svedectva evanjeliu. Neúspechy a ťažkosti nech nás neznechucujú: našou
úlohou je hodiť siete a Pán urobí ostatné. Zverme sa príhovoru Panny Márie, Kráľovnej
Apoštolov. Ona, vedomá si svojej malosti, na Pánovo povolanie odpovedala s úplnou
dôverou: „Tu som“. S jej materskou pomocou obnovme svoju pripravenosť nasledovať Ježiša,
Učiteľa a Pána. – aj –