Benedikt XVI.: Nikto sa nemôže nazvať kresťanom, ak neakceptuje mučeníctvo

Nikto nemôže byť kresťanom, ak nasleduje Ukrižovaného a neakceptuje mučeníctvo. Týmito slovami počas Lectio divina v rámci návštevy Veľkého rímskeho seminára včera Svätý Otec 190-tim seminaristom pripomenul prenasledovanie tých, ktorí veria v Krista. Uvažoval nad slovami „prvej Encykliky“, ako nazval List sv. apoštola Petra, ktorá je „naplnená vášňou toho, kto našiel Mesiáša, toho, kto neskôr zhrešil, ale ostal verný Kristovi“. Napísaná je kultivovaným jazykom, ktorý naznačuje, že jej autorom nebol obyčajný rybár. V skutočnosti – vysvetlil Svätý Otec – Peter napísal list s pomocou iných bratov vo viere a Cirkvi:
„Peter nehovorí ako indivíduum, hovorí ex persona ecclesiae, hovorí ako muž Cirkvi, ako osoba so svojou osobnou zodpovednosťou, ale nehovorí ako individuálny génius. Hovorí v spoločenstve Cirkvi“. Ďalej hovoril, že Peter vedel, že v Ríme ho čaká mučeníctvo, ale neustúpil: išiel smerom ku krížu, ktorý mu naznačil Kristus a pozýva zároveň aj súčasného človeka, aby prijal mučenícky aspekt viery: „Nikto nemôže byť kresťanom bez toho, aby nasledoval Ukrižovaného, bez toho, aby prijal otázku mučeníctva“. Práve pred seminaristami, ktorí pocítili povolanie, sa Benedikt XVI. pozastavil nad aspektom vyvolenia ako jediného a osobitného, ktoré Pán robí s každým človekom. Ako povedal – „je to dar, že sme Bohom chcení, aby sme poznali Kristovu tvár, aby sme sa stali katolíkmi“. Ďalej pokračoval: „Musíme sa tešiť z toho, že nám Boh daroval takúto milosť, krásu poznať plnosť pravdy o Bohu a radosť z jeho lásky“.
Poukázal na to, že kresťania sú vo svete najprenasledovanejšou skupinou práve preto, že nie sú v zhode so svetom, s jeho egoistickým a materialistickým chápaním života. Na záver hovoril o „falošnom pesimizme“ tých, ktorí hovoria, že kresťanstvo skončilo a pozval všetkých k zdravému realizmu:„Vieme, že sú ťažké a nebezpečné pády. Musíme so zdravým realizmom uznať, že tam, kde sa robia zlé veci, to nepôjde. Ale buďme si zároveň istí, že tam, kde Cirkev zomiera kvôli hriechom ľudí, kvôli ich neviere, sa zároveň znovu rodí. Budúcnosť v skutočnosti patrí Bohu. Toto je veľká istota nášho života, veľký a skutočný optimizmus, ktorý poznáme. Cirkev je Boží strom, ktorý žije naveky a prináša v sebe samej večnosť a skutočné dedičstvo: večný život“. – js –