Kazašská delegácia sa vo Vatikáne stretne aj s Benediktom XVI.

V stredu navštívi Vatikán delegácia z Kazachstanu pri príležitosti 10. výročia Prvého medzináboženského kongresu v Astane. V dopoludňajších hodinách sa jej členovia zúčastnia na generálnej audiencii so Svätým Otcom, popoludní je naplánované stretnutie s Pápežskou radou pre medzináboženský dialóg.
Svätá stolica udržiava diplomatické vzťahy s Kazachstanom od 17. októbra 1992. Šesť rokov na to bola podpísaná dohoda medzi oboma stranami, ktorá garantuje práva a povinnosti katolíkom v krajine, ako aj práva a povinnosti štátu voči nim. V roku 1999 bol v Kazachstane posvätený prvý katolícky kostol. V krajine s moslimskou väčšinou tvoria katolíci asi 2 % celkového počtu veriacich. Kazašská spoločnosť združuje viac ako 100 rôznych náboženských a etnických skupín, na čo poukázal aj pápež Ján Pavol II. počas svojej apoštolskej návštevy v roku 2001. V roku 2003 sa uskutočnil spomínaný medzináboženský kongres, ktorý sponzoroval prezident Nazarbayev. Jeho organizátori vtedy dúfali, že by iniciatíva pomohla presadiť rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a ochranu náboženskej slobody. Medzi členmi vatikánskej delegácie bol aj slovenský kardinál Jozef Tomko, emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Kongres sa odvtedy organizuje pravidelne každé tri roky za účasti delegácie z Vatikánu.

Situáciu v súvislosti s náboženskou slobodou v tomto ázijskom štáte z časti pozitívne hodnotí Mons. Khaled Akasheh, člen Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg. Ako tvrdí, štát pridelil Cirkvi pozemky na výstavbu kostolov a kňazi a biskupi majú v krajine umožnený voľný pohyb. V susedných krajinách je limitovaný. „Medzi problémami je to ekvivalencia medzi štátom a náboženstvom. Prevláda všeobecný názor, že všetci Poliaci sú katolíci, všetci Nemci protestanti, všetci kazaši moslimovia... To ale nie je v súlade s pravdou a nekorešponduje to, prirodzene, s náboženskou slobodou, chápanou aj ako možnosť zmeniť náboženstvo,“ uvádza Mons. Akasheh.

Kazachstan je jedinou krajinou v strednej Ázii, ktorá podporuje iniciatívy na upevnenie vzťahov medzi Cirkvou a štátom. Podľa neho by politika mala „podporovať dialóg, aby sa zabezpečilo bezproblémové fungovanie iniciatív“.
Miestna Cirkev však v roku 2011 vyjadrila obavy z nového zákona schváleného parlamentom, ktorý sa týka náboženskej slobody. Jeho súčasťou je aj zákaz akejkoľvek formy náboženského prejavu na verejných miestach. – mf –