Benedikt XVI. predsedal vešperám v Bazilike sv. Pavla za hradbami

Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov sa dnes končí. Pri tejto príležitosti v podvečer na sviatok Obrátenia sv. Pavla pápež Benedikt XVI. predsedal slávnosti vešpier v Bazilike sv. Pavla za hradbami. Na modlitbách sa dnes zúčastnili aj predstavitelia iných cirkví a cirkevných spoločenstiev. Medzi nimi zástupca ekumenického patriarchátu z Konštantínopolu, pravoslávny arcibiskup Talianska a Malty, exarcha pre strednú Európu Genniadios Zervos. Anglikánske spoločenstvo zastupoval kanonik David Richardson, zástupca canterburského arcibiskupa pri Svätej stolici a správca anglikánskeho centra v Ríme. Na vešperách nechýbal ani kardinál Kurt Koch, predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov, ktorý v mene všetkých prítomných pozdravil Svätého Otca.

Homíliu Benedikta XVI. prinášame v plnom znení:

Drahí bratia a sestry. Je vždy potešením a osobitnou milosťou spoločne sa stretnúť na záver Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov pri hrobe apoštola Pavla.
S láskou pozdravujem prítomných kardinálov, na prvom mieste kardinála Harveya, arcikňaza tejto Baziliky a spolu s ním opáta a komunitu rehoľníkov, ktorí nás prijali. Pozdravujem kardinála Kocha, predsedu Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov a všetkých jeho spolupracovníkov. Zo srdca a bratsky pozdravujem eminenciu, metropolitu Gennadiosa, ktorý zastupuje Ekumenický patriarchát, kanonika Richardsona, osobného zástupcu Canterburského arcibiskupa v Ríme a všetkých predstaviteľov rozličných cirkví a cirkevných spoločenstiev, ktorí prišli dnes večer. Osobitne je mi cťou pozdraviť členov Zmiešanej komisie pre teologický dialóg medzi Katolíckou cirkvou a Pravoslávnymi cirkvami východu, ktorým želám plodnú prácu počas plenárneho stretnutia, ktoré sa v týchto dňoch koná v Ríme. Taktiež pozdravujem študentov Ekumenického inštitútu v Bossey, ktorí prišli do Ríma prehĺbiť svoje poznanie Katolíckej cirkvi, a rovnako mladých pravoslávnych z východu, ktorí tu študujú. Nakoniec pozdravujem všetkých, ktorí sa dnes prišli modliť za jednotu medzi všetkými Kristovými učeníkmi.

Táto slávnosť tvorí súčasť Roka viery, ktorý začal 11. októbra uplynulého roku, na 50-te výročie otvorenia Druhého vatikánskeho koncilu. Jednota vo viere je základom ekumenizmu. Jednota je v skutočnosti Božím darom, od viery neoddeliteľným. Jasne to vyjadruje sv. Pavol: „Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania. Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých.“ (Ef 4,4-6). Krstné vyznanie viery v Boha, Otca a Stvoriteľa, ktorý sa zjavil v Synovi Ježišovi Kristovi a vylial Ducha, oživovateľa a posvätiteľa, už zjednocuje kresťanov. Bez viery – ktorá je na prvom mieste Božím darom, a zároveň i odpoveďou človeka – by sa všetko ekumenické úsilie zredukovalo iba na formu „kontraktu“, ku ktorému sa pristupuje iba kvôli spoločnému záujmu. Druhý vatikánsky koncil pripomína, že kresťania „čím užšie budú spojení s Otcom, Slovom a Duchom Svätým, tým dôvernejšie a ľahšie budú môcť prehlbovať vzájomné bratské vzťahy.“ (Dekr. Unitatis redintegratio, 7). Doktrinálne otázky, ktoré nás doteraz rozdeľujú, sa nemôžu prehliadnuť ani umenšovať. Máme sa nimi zaoberať s odvahou, v plnom bratskom duchu a so vzájomným rešpektom. Dialóg, keď reflektuje prvotné postavenie viery, dovoľuje otvoriť sa Božiemu pôsobeniu s pevnou nádejou, že sami nemôžeme vybudovať jednotu, ale že je to Duch Svätý, ktorý nás vedie k plnej jednote a umožňuje vnímať duchovné bohatstvo, prítomné v jednotlivých Cirkvách a cirkevných spoločenstvách.

V dnešnej spoločnosti prevláda dojem, že kresťanské posolstvo čoraz menej vplýva na osobný a komunitný život. Táto skutočnosť sa stáva výzvou pre všetky cirkvi a cirkevné spoločenstvá. Jednota je vo svojej podstate privilegovaným prostriedkom, takmer predpokladom pre ohlasovanie viery presvedčivejším spôsobom pre tých, ktorí ešte nepoznajú Spasiteľa či pre tých, ktorí, aj keď už prijali ohlasovanie evanjelia, takmer zabudli na tento nesmierny dar. Škandál rozdelenia, ktorý sprevádzal misionársku činnosť, sa stal impulzom pre vznik ekumenického hnutia, tak, ako ho dnes poznáme. Plná a viditeľná jednota medzi kresťanmi tvorí základnú charakteristiku pre vydávanie jasnejšieho svedectva. Pokiaľ sme na ceste k plnej jednote, je teda nevyhnutné, aby sme rozvinuli konkrétnu spoluprácu medzi Kristovými učeníkmi kvôli odovzdávaniu viery súčasnému svetu. Dnes je veľmi potrebné zmierenie, dialóg a vzájomné pochopenie nie v moralistickom pohľade, ale v mene autentického kresťanstva, aby tak bolo stále viac výraznejšie v realite našich čias.

Ozajstná viera v Boha je neoddeliteľná od osobnej svätosti a od úsilia o spravodlivosť. Počas Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov, ktorý dnes vrcholí, téma nášho uvažovania znela: „To, čo žiada Pán od nás“, inšpirovaná slovami proroka Micheáša (porov. 6,6-8). Navrhlo ju Indické študentské kresťanské hnutie, (Student Christian Movement in India), v spolupráci s Indickou federáciou katolíckych univerzít (All India Catholic University Federation) a Národnou radou cirkví v Indii (National Council of Churches in India), ktorým vďačíme i za podnety na reflexiu a modlitbu. Všetkým, ktorí sa na uvedenom diele podieľali, vyjadrujem hlbokú vďaku a úprimne uisťujem o svojej modlitbe všetkých kresťanov v Indii, ktorí sú mnohokrát vyzvaní svedčiť o svojej viere v náročných podmienkach.

„Kráčať pokorne s Bohom“ znamená predovšetkým kráčať v radikálnosti viery, ako Abrahám, dôverujúc Bohu, vložiac do neho všetku našu nádej a očakávania. Znamená to taktiež prekonať zábrany, zanechať nenávisť, rasizmus, sociálnu a náboženskú neznášanlivosť, ktoré rozdeľujú a škodia celej spoločnosti. Ako potvrdzuje sv. Pavol, kresťania majú, ako prví, ponúknuť žiarivý vzor úsilia o zmierenie a o jednotu v Kristovi, ktorá prekoná každé rozdelenie. V Liste Galaťanom, apoštol národov hovorí: „Skrze vieru v Kristovi Ježišovi ste všetci Božími synmi. Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli. Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jeden v Kristovi Ježišovi (3,26-28).

Naše hľadanie jednoty vo viere a láske nemôže nikdy stratiť zo zreteľa vedomie, že jednota kresťanov je dielom a darom Ducha Svätého a prevyšuje všetko naše úsilie. Okrem toho, duchovný ekumenizmus, zvlášť modlitba, je srdcom ekumenického procesu (porov. Unitatis redintegratio, 8). Avšak ekumenizmus neprinesie trváce ovocie, ak nebude sprevádzaný konkrétnymi prejavmi obrátenia, ktoré hýbu svedomím a napomáhajú k ozdraveniu spomienok a vzťahov. Ako uvádza koncilový dekrét o ekumenizme: „Pravý ekumenizmus nejestvuje bez vnútorného obrátenia.“ (č.7). Skutočné obrátenie, o akom hovorí prorok Micheáš a ktorého je sv. Pavol príkladom, nás viac priblíži k Bohu, centru nášho života a to takým spôsobom, že nás viac priblíži k druhým. Toto je základným prvkom nášho ekumenického úsilia. Obnovenie nášho vnútorného života, srdca a mysle, ktoré sa prejavuje v každodennom živote, je nevyhnutnosťou pre každý dialóg a cestu zmierenia. Z ekumenizmu tak vytvára úsilie o vzájomné pochopenie, rešpekt a lásku „aby svet uveril“ (Jn 17,21).
Drahí bratia a sestry, prosme s dôverou Pannu Máriu, neporovnateľný vzor evanjelizácie, aby Cirkev, „znak a nástroj dôverného spojenia s Bohom a jednoty celého ľudstva“ (Konšt. Lumen gentium 1) presvedčivo ohlasovala i v našich časoch Krista, Spasiteľa. Amen. – js, aj, mf –