Komentár Jozefa Kováčika: Zážitkové náboženstvo

Komentár Jozefa Kováčika, hovorcu Konferencie biskupov Slovenska s názvom Zážitkové náboženstvo

Zážitok je dnes pre mnohých mierou úspechu. „To bolo fantastické“, „bolo to cool“, „cítil som sa ako v raji“, prípadne - „to bolo niečo“... „Ak to nie je niečo, čo vybočuje z radu, nemôže ísť predsa o zážitok“. Zvykli sme si na to v šoubiznise, v športe, zvykáme si na to dokonca i vo formáte, ktorý sme ešte pred niekoľkými rokmi volali spravodajstvom. Stále viac sme však svedkami takéhoto vnímania a hodnotenia i v náboženskej oblasti. Zážitkové náboženstvo. To, čo bolo pred niekoľkými rokmi skôr záležitosťou mladých ľudí, sa dnes stáva fenoménom prestupujúcim aj iné generácie. Svoj vzťah k Bohu hodnotím podľa toho, ako sa pri tom cítim. Svoj vzťah ku svätej omši hodnotím podľa toho, ako som sa na nej cítil. Vedie to k veľmi rafinovanému subjektivizmu a individualizmu. Vzťah k Bohu si budujem na osobných citoch a pocitoch. A beda, ak ma niekto privedie k pocitu, že sa cítim nesvoj.... Fenomén, ktorý spomínam, vedie v náboženskej oblasti k známemu tvrdeniu „Kristus áno, Cirkev nie“. Ak mi dovolíte, drahí poslucháči, rád sa s vami podelím o dve formy zaujímavých tvrdení prednesených dvomi osobnosťami. Tým prvým je Benedikt XVI. Na prvej audiencia po svojom zvolení sa stretol s nemeckými pútnikmi. S odvahou jemu vlastnou im povedal:

„Ak nerozumiete niečomu, čomu ja verím, alebo čo musím povedať alebo urobiť podľa môjho svedomia a svedomia Cirkvi, prosím vás, aby ste mi verili.” Krásny ľudský postoj pretkaný vedomím zodpovednosti i poslaniu, ktoré má. S láskou k pravde i v pravde hovorí a koná. Častokrát v rozpore s tým, čo je konformné a čomu sa tlieska. Tým druhým je môj obľúbený anglikánsky autor C. S. Lewis. Vo svojej eseji „Človek alebo králik“ z roku 1946 popisuje zaujímavú skúsenosť. Mal sa vyjadriť k otázke, či je možné, aby človek viedol dobrý život bez toho, aby sa stal kresťanom. Jeho uvažovanie je zaujímavé. Píše: „Táto otázka znie, akoby ju položil niekto, kto si hovorí - nestarám sa o to, či je kresťanstvo pravdivé, alebo nie je... Vyberám si vieru nie preto, že ju považujem za pravdivú, ale preto, že mi pomáha. Jedným zo základných faktorov, ktoré odlišujú človeka od zvieraťa je schopnosť poznávať pravdu... Je pravdepodobné, že pošetilí kazatelia neustálym zdôrazňovaním toho, ako kresťanstvo pomáha a ako je pre spoločnosť prospešné, nám v skutočnosti pomohli zabudnúť, že kresťanstvo nie je patentný všeliek.” Otázka tak podľa Lewisa nestojí, či môže niekto viesť dobrý život bez kresťanstva, ale či „ja môžem viesť a žiť dobrý život bez kresťanstva”. Ak by totiž človek kladúci takéto otázky nikdy nepočul o kresťanstve, nemohol by takúto otázku položiť. Ak by niekto po tom, čo kresťanstvo poznal, zamyslel sa nad ním a zavrhol ho mal položiť takúto otázku, tiež by ju nepoložil. Takéto otázky podľa spisovateľa kladú tí, čo sa cítia „byť dobrými”, ale nechcú sa zaťažovať konfrontáciou s pravdou. Vtedy by totiž museli uznať, že nie sú až takí dobrí, za akých sa radi pokladajú. Budeme podľa neho kričať od bolesti, keď z nás budú padať chumáče králičej srsti, ktorá nás robí naivnými králikmi a nie zrelými ľuďmi. Ale pod králičou srsťou môžeme objaviť obraz človeka, ktorý je vykúpený Kristovou obetou na kríži. Inými slovami povedané, je to pozvánka ísť k jadru. Nenechať sa oklamať vábivým lákaním myslieť si o sebe, že som lepší, ako „tí druhí“. Normou na porovnávanie nie je „ten iný“, ale Boží hlas v mojom vnútri. Pravda Boha o človeku a o mne samom. Svedomie, ktoré neuspávam a nečičíkam, ale konfrontujem ho s pohľadom na to, akého ma chce mať vo svojom pláne Boh. Túžba páčiť sa, nechať sa formovať na spôsob, akým by ma chceli vidieť iní, nie Boh, je nebezpečná. Vedie do slepej uličky, v ktorej ma dobehne ješitnosť a sebaláska. Zážitok z Boha je úplne iný, ako zážitok šoubiznisu. Vlastne sa vôbec nedá porovnávať. Snaha presvedčiť ma o tom, že ak sa na svätej omši necítim dobre, je zbytočné na ňu chodiť, sa tak rovná túžbe vysvetliť králikovi radosť ľudského umu z dosiahnutého poznania. Je to aj o tých perlách pred sviňami, ako hovoril Ježiš. O túžbe hovoriť s niekým o hĺbke duchovného zážitku, kým on hovorí len o šírke emocionálneho výlevu. Prajem vám, drahí poslucháči, požehnaný rok, ktorý má prívlastok i Rok viery.