Kardinál Ravasi: Kniha žalmov je obrazom dialógu medzi Bohom a človekom

„Zvolil som si Knihu žalmov, pretože v nich sú Boh a človek v úzkom dialógu,“ tvrdí kardinál Gianfranco Ravasi, predseda Pápežskej rady pre kultúru, ktorý bude viesť pôstne duchovné cvičenia vo Vatikáne. Ich témou bude „Ars orandi, ars credendi (Umenie modliť sa, umenie veriť). Božia tvár a tvár človeka v modlitbe žalmu“.„Myslel som si, že práve žaltár by mohol byť dokonalou reprezentáciou tváre Boha a tváre človeka. Dietrich Bonhöffer, slávny teológ, mučeník za čias nacizmu, zastáva v tomto smere zaujímavý názor. Hovorí: Nie je Biblia Božím slovom? Ako je možné, že v Biblii sú žalmy, ktoré sú modlitbami a tak evidentne slovami človeka? Poukazuje na to, že zjavenie Boha nie je osamelým monológom Boha na svojom zlatom horizonte, ale je dialógom a v dialógu má svoje miesto aj odpoveď. A odpoveďou je možno práve tá, ktorú od nás Boh očakáva, pretože nesie pečať jeho inšpirácie,“ uvádza predseda dikastéria. Počas duchovných cvičení chce v súvislosti s Rokom viery hovoriť práve o viere. V Knihe žalmov podľa neho Boh hovorí o viere a človek v nej reaguje a odpovedá mu s vierou. Prítomných počas pôstu pozve k rozjímaniu nad slovami v modlitbách: „Dýchať, myslieť, bojovať, milovať“. Predseda dikastéria vysvetľuje význam prvého slova: „Kým vnútorná podstata modlitby je oveľa zložitejšia, na prvom mieste je nepochybne dýchanie: dych duše. Tvrdil to už Kirkegaard, dánsky filozof, ktorý hovorí: ale prečo dýchame? Pretože inak by sme nežili. To isté platí aj pre modlitbu: je ako dych duše. Nikdy nezabúdajme, že práve v Žalmoch, práve v skúsenostiach všetkých náboženských kultúr, existuje istý fyzický, či telesný, rozmer modlenia sa.“ Kardinál Ravasi pripomína výrok filozofa Wittgensteina „modliť sa a myslieť je zmyslom života“. Heidegger, filozof vzdialený náboženským záležitostiam zase tvrdil, že „myslieť znamená ďakovať“. Modlitba je tak myšlienkou, ale jej základom ostáva stretnutie a objatie. – mf –