Členovia zasadania Pápežskej rady cor unum na audiencii u Svätého Otca

Benedikt XVI. dnes na osobitnej audiencii prijal členov končiaceho sa plenárneho zasadania Pápežskej rady cor unum, ktoré sa vo Vatikáne konalo od štvrtka 17. januára. Vo svojom príhovore, vychádzajúc z témy plenárneho zasadania, ktorou je „Milosrdná láska, nová etika a kresťanská antropológia“, vyjadril, že celý kresťanský ethos nachádza svoj zmysel iba vo viere, ako «stretnutie sa» s Kristovou láskou, ktorá otvára nový horizont a dáva životu jasné smerovanie. Teda kresťanská láska je založená a formovaná vierou.
„Kresťan, osobitne ten, ktorý pracuje v charitatívnych organizáciách, sa musí nechať viesť princípmi viery, prostredníctvom ktorých sa učíme hľadieť «Božím pohľadom» a pripájame sa k jeho plánu s nami. Tento nový pohľad na svet a človeka, ktorý ponúka viera, vytvára správne kritérium na zhodnotenie prejavov milosrdnej lásky v súčasnom svete.“
Ďalej poukázal na to, že v každom období dejín, sa človek, ako náhle prestal hľadieť na Boží plán, stal obeťou kultúrnych tendencií, ktoré z neho urobili otroka. Príkladmi sú ideológie, ktoré velebili nacionalizmus, rasu, sociálne triedy, a tie sa neskôr premenili na skutočné idolatrie. „To isté sa môže povedať o divokom kapitalizme s jeho kultom zameraným jedine na zisk, z ktorého vzišli rozličné krízy, nerovnosti a bieda. V súčasnosti začína prevládať spoločný zmysel o neodcudziteľnej dôstojnosti každej ľudskej osoby a vzájomne na sebe závislej zodpovednosti za druhého – čo je v prospech skutočnej civilizácie, civilizácie lásky.“ Benedikt XVI. varoval pred súčasným «zahmlievaním Božieho plánu», ku ktorému dochádza prostredníctvom akéhosi antropologického umenšovania, ktoré znovu predostiera starobylý hedonistický materializmus, ku ktorému sa pripája «technologický prísľub». „Zo spojenia materialistickej vízie človeka a veľkého technologického rozvoja vzniká antropológia, ktorá je vo svojej podstate ateistická. Predpokladá, že človek je redukovaný na automatické funkcie, jeho myseľ na mozog a ľudské dejiny iba na osud sebarealizácie.“ Ako ďalej poukázal, práve vízia človeka zbaveného duše a jeho osobného vzťahu so Stvoriteľom umožňuje, aby všetko to, čo je technicky uskutočniteľné, bolo aj morálne dovolené, teda je prijateľný každý experiment, realizovateľná každá demografická politika a zákonná každá manipulácia. „Najhroznejšou zákernosťou tohto prúdu“ – pokračoval Benedikt XVI. – „je skutočnosť absolutizácie človeka. Človek sa chce stať ab-solutus, teda zbavený každého vzťahu a prirodzeného základu. Predpokladá, že je nezávislý a myslí si, že v jeho sebapresadzovaní spočíva jeho šťastie.“ Podľa Svätého Otca toto odmietanie človeka, že je stvorením a synom, ho privádza do tragickej samoty. Preto musí byť Cirkev vždy pozorná a nezatvárať oči pred týmito nebezpečnými ideológiami a neustále podporovať ľudskú dôstojnosť.
Členov Pápežskej rady vyzval, aby spolupracovali na medzinárodnej úrovni s organizáciami napomáhajúcimi rozvoju ľudskej dôstojnosti a spravodlivosti, ale zároveň, aby kritickým spôsobom prehodnocovali charitatívne projekty, ktoré sa niekedy priečia kresťanskej antropológii. „Kresťanská vízia človeka je rozhodným ,áno‘ dôstojnosti ľudskej osoby, ktorá je povolaná do intímneho spoločenstva s Bohom, do synovského, pokorného a dôverného spoločenstva.“ – js –