Reflexia nad Katechizmom Katolíckej cirkvi: Interpretácia pokladu viery

Deviata reflexia P. Dariusza Kowalczyka SJ nad Katechizmom Katolíckej cirkvi: Interpretácia pokladu viery

Posvätná tradícia a Sväté písmo, hoci sú dvoma spôsobmi podávania Božieho zjavenia, nie sú fixnými danosťami, ale nakoľko sú zverené Cirkevnému spoločenstvu, predstavujú skutočnosti strážené, praktizované a vyznávané vždy novými spôsobmi, a zároveň verné apoštolskej náuke. Táto vernosť si vyžaduje - aby sa vyhla opakovaniu tých istých výrazov, bez pochopenia ich významu - neprestajnú interpretáciu. Naša úloha preto spočíva v tom, že sa pokúšame vyjadriť tajomstvo viery vždy vhodnejším jazykom. Interpretácia Svätého písma a posvätnej tradície nemení platnosť dogiem, ba práve naopak, vytvára podmienku sine qua non pre verné podávanie Kréda v každej dobe, v každej generácii a kultúre. Katechizmus v bode 85 nám pripomína, že „úloha autenticky vysvetľovať Božie slovo, písané alebo ústne podané, bola zverená jedine živému Učiteľskému úradu Cirkvi“, čiže biskupom v spoločenstve s Petrovým nástupcom. Magistérium sa však nestavia nad Božie slovo, naopak, slúži mu, počúva ho, chráni ho a vykladá. Môžeme tvrdiť, že služba Magistéria spočíva v konkrétnej realizácii Ježišovho prisľúbenia: „Duch pravdy vás uvedie do plnej pravdy“ (Jn 16,13). Podpora Ducha Svätého sa neuskutočňuje demokratickým spôsobom, akoby mohla zjavená pravda podliehať ľudským názorom väčšiny. Duch koná v celej Cirkvi, ale v určených chvíľach čo najjasnejšie hovorí práve cez Cirkevné magistérium. Nepokúšajme sa teda postaviť našu vieru na tom, čo sa nám páči, na základe nášho spôsobu vnímania, ale pamätajme na slová, ktoré Kristus povedal svojim apoštolom: „Kto vás počúva, mňa počúva“ (Lk 10,16). - aj -