Napriek tomu, že médiá informovali iba o niekoľkých stovkách tisícov protestujúcich,
na nedeľňajšej pokojnej manifestácii proti manželstvám homosexuálov sa v Paríži zúčastnilo
cez jeden milión ľudí. Počas podujatia s názvom „Manifestácia pre všetkých“ sa protestujúci
postavili proti rozhodnutiu francúzskeho prezidenta legalizovať manželstva rovnakých
pohlaví s právom na adopciu, tzv. manželstvo pre všetkých. O návrhu zákona sa bude
koncom mesiaca rokovať v parlamente. „Myslím si, že ide o prvú masovú manifestáciu
vo veľkej krajine západu, kde je evidentné rozdelenie spoločnosti na
základe návrhu, ktorý je v súčasnosti definitívnym, predloženým v parlamente.
Teda, manifestáciu, ktorá je obrazom rozdielnosti názorov na tému, ktorá sa stala
horúcou, keď bola zavedená v niektorých nariadeniach,“ tvrdí právnik
Carlo Cardia, docent cirkevného práva na Univerzite Roma Tre. Podľa neho nejde o manifestáciu
založenú na vierovyznaní, medzi štrajkujúcimi sú totiž laici, katolíci, protestanti,
židia, či viacerí starostovia. Jedna z účastníčok nazvala nedeľné udalosti „priateľskou
vlnou tsunami“. Na proteste sa zúčastnilo aj mnoho rodín, ktoré museli do hlavného
mesta cestovať niekoľko hodín, niektorí dokonca cestovali celú noc. Cardia tvrdí,
že otázka uzákonenia manželstiev homosexuálov a možnosti adopcií sa netýka len základnej
otázky prirodzeného práva: „Dotýka sa skúsenosti všetkých ľudí, ktorá
je zachovávaná od počiatku histórie. Prirodzené právo si v zásade vyžaduje
minimum intelektuálneho spracovania, minimum návrhov právnych predpisov. Dotýkame
sa tu niektorých aspektov prirodzenosti muža, ženy a dieťaťa a myslím si, že
po prvýkrát si právo mocou zaisťuje zasiahnuť a
zmeniť prirodzené elementy. Toto je snáď najsilnejšia námietka,
ktorá vedie ľudí rôznej kultúrnej, náboženskej, politickej orientácie, reagovať
na túto hypotézu.“ Uvoľnením tejto tzv. kotvy prirodzeného práva by podľa neho
mohlo viesť k ďalším negatívnym zmenám: „Stojíme pred povolením, v istých oblastiach,
takmer všetkého. Mám na mysli hypotézu eutanázie pre duševne chorých. Neexistuje
tam niečo ako filter individuálnej vôle, ale rozhodnutie spoločnosti, ktorá sa domnieva,
že tento druh života nie je dôstojný. Smerujeme k zneužitiu toho, čo
je prirodzeným cyklom, viac ako právom, teda prirodzeného cyklu, do
ktorého by zákon nemal nijako zasahovať. Problémom je ďalší krok, ktorým
malo byť zneužitie inštitúcie na tento účel. Inštitúcie, ktorá nemá
nič spoločné s homosexuálnym spolužitím. A to viedlo k donúteniu k tomu, aby
v sebe zahŕňala vzťahy, ktoré sú iného druhu.“ Taliansky právnik
ponúka nasledovný príklad: „Jedným z kľúčových bodov relativizmu je: žiadame
veci pre nás, nezaujímame sa o potreby iných, prečo chcete negovať to, čo je
našim právom, pokiaľ toto právo neporušuje práva niekoho iného? Výborne, ale
manželstvo homosexuálov túto skutočnosť narušuje, pretože manželstvo
homosexuálov so sebou z logického dôvodu nutne prináša adopciu detí. Teda, porušené
bude právo detí...“ – mf –