Benedikt XVI. pred modlitbou Anjel Pána: Žiť ako kresťan znamená dať svoj život
za pravdu a spravodlivosť
Dnes napoludnie pozdravil Benedikt XVI. pútnikov z celého sveta, ktorí sa zišli na
Námestí sv. Petra, aby sa spolu s ním pomodlili poludňajšiu modlitbu Anjel Pána. Vo
svojom príhovore pred modlitbou sa Svätý Otec zameral na význam udalostí spojených
s Ježišovým krstom:
„Drahí bratia a sestry, dnešnou nedeľou Krstu Krista Pána
sa končí vianočné liturgické obdobie. Obdobie svetla, Kristovho svetla, ktoré sa zjavilo
na horizonte ľudstva ako nové slnko, rozohnalo temnotu zla a nevedomosti. Dnes slávime
Ježišov krst, krst Máriinho dieťaťa, ktoré sme mohli kontemplovať v tajomstve jeho
narodenia. Dnes ho vidíme ako dospelého, ponárajúceho sa do vôd Jordána, aby tak posvätil
všetky vody celého vesmíru – ako to zachycuje východná tradícia. Prečo však Ježiš,
v ktorom nebol žiadny tieň hriechu, ide a necháva sa pokrstiť Jánom? Prečo chce uskutočniť
tento čin pokánia a obrátenia spolu s mnohými inými, ktorí sa takto chceli pripraviť
na príchod Mesiáša? Toto gesto, ktoré znamená začiatok Ježišovho verejného účinkovania,
ako to dosvedčujú všetci evanjelisti, sa nesie v tej istej línii ako Vtelenie, zostúpenie
Boha z výsosti do podsvetia. Význam tohto Božského pokorenia sa vyjadruje jedným slovom:
láska, ktorá je zároveň aj menom samého Boha. Svätý apoštol Ján píše: „Božia láska
k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme
skrze neho mali život“ a poslal ho „ako zmiernu obetu za naše hriechy“
(1Jn 4,9-10). Prijatie krstu od Jána je prvým verejným Ježišovým prejavom, pri ktorom
Ján, keď ho videl prichádzať, povedal: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta“
(Jn 1,29).
Evanjelista Lukáš rozpráva, že kým sa Ježiš, po prijatí
krstu „modlil, otvorilo sa nebo, a zostúpil na neho Duch Svätý v telesnej podobe ako
holubica a z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie” (3,21-22).
Ježiš je Boží Syn a je úplne ponorený do Otcovej vôle, ktorá je láska. Ježiš je ten,
čo umrie na kríži a vstane z mŕtvych mocou toho istého Ducha, ktorý teraz zostupuje
na neho a ho posväcuje. Ježiš je tým novým človekom, ktorý chce žiť ako Božie dieťa,
v láske, človekom, ktorý si tvárou v tvár zlobe sveta zvolí cestu pokory a zodpovednosti.
Nevyberie si vlastnú záchranu, ale ponúkne svoj život za pravdu a spravodlivosť. Byť
kresťanmi znamená žiť takýmto spôsobom. To však so sebou prináša potrebu znovuzrodenia:
narodiť sa zhora, z Boha, z milosti. Krst je týmto znovuzrodením, ktoré Kristus daroval
Cirkvi, aby zrodila ľudí k novému životu. Istý starobylý text, pripisovaný sv. Hypolitovi,
potvrdzuje: „Ten, kto s vierou zostúpi do tohto kúpeľa znovuzrodenia, odmieta diabla
a volí si Krista, zrieka sa nepriateľa a uznáva, že Kristus je Boh, vyzlieka sa z
otroctva a oblieka si adoptívne synovstvo (Discorso sull’Epifania, 10: PG
10, 862).
Ako už býva zvykom, dnes ráno som s radosťou pokrstil peknú skupinku
detí, narodených v posledných troch, štyroch mesiacoch. Teraz chcem do svojej modlitby
zahrnúť všetkých novonarodených, a predovšetkým pozvať nás všetkých, aby sme si pripomenuli
svoj krst, toto duchovné znovuzrodenie, ktoré nám otvorilo cestu do večného života.
Nech smie každý kresťan, v tomto Roku viery, nanovo objaviť nádheru toho, že sa narodil
zhora, z Božej lásky a žiť ako ozajstné Božie dieťa.
Po modlitbe Anjel Pána
a pred pozdravmi v jednotlivých jazykoch povedal:
„Dnes slávime Svetový deň
migrantov a utečencov. V tohoročnom posolstve som prirovnal migráciu k „putovaniu
viery a nádeje“. Ten, čo opustí svoju vlasť, robí tak kvôli tomu, že dúfa v lepšiu
budúcnosť, ale robí to i preto, že sa zveruje Bohu, ktorý vedie kroky človeka tak,
ako Abraháma. Takto sa migranti stávajú nositeľmi viery a nádeje do celého sveta.
Každého z vás dnes pozdravujem osobitnou modlitbou a požehnaním. Zvlášť pozdravujem
katolícke spoločenstvá migrantov, prítomné tu v Ríme.“ – js, aj –