Svätý Otec v posolstve k Svetovému dňu chorých vyzýva nasledovať príklad Dobrého samaritána

„Choď a rob aj ty podobne“ (Lk 10,37) je témou posolstva Benedikta XVI. k Svetovému dňu chorých, ktorý Cirkev bude sláviť 11. februára na liturgickú spomienku Panny Márie Lurdskej. Posolstvo k 21. svetovému dňu chorých, ktorého hlavné oslavy sa uskutočnia v mariánskej svätyni v nemeckom Altöttingu, dnes zverejnila Svätá stolica. Svätý Otec v ňom píše, že tento deň je pre chorých, ošetrujúcich, kresťanov a všetkých ľudí dobrej vôle „chvíľou pre modlitbu, zdieľanie, obetovanie utrpenia pre dobro Cirkvi a výzvou pre každého vidieť v tvári chorého brata svätú Kristovú tvár, ktorý utrpením, smrťou a zmŕtvychvstaním priniesol spásu celému ľudstvu“. Na podobenstve o Dobrom samaritánovi Benedikt XVI. ukazuje Ježišovo konanie, ktorým nás učí ako máme chápať hlbokú lásku Boha k človeku, osobitne vo chvíľach choroby a utrpenia. Ďalej pokračuje: „Zároveň, v závere podobenstva, slovami «choď a rob aj ty podobne» Ježiš naznačuje, aký postoj musí mať jeho nasledovník voči iným, osobitne tým, ktorí potrebujú starostlivosť. Prostredníctvom prijímania nekonečnej Božej lásky a intenzívneho vzťahu s ním v modlitbe, má prijímať silu byť denno-denne konkrétnym spôsobom pozorný voči tým, ktorí sú zranení na tele alebo na duchu, tým, ktorí potrebujú pomoc aj keď sú neznámi a bez finančných prostriedkov. To neplatí len pre zdravotných pracovníkov, ale pre každého, aj samotného chorého, ktorý môže svoju situáciu prežívať v perspektíve viery: „Vyhýbanie sa utrpeniu ani útek pred bolesťou neprináša človeku uzdravenie. To prináša len schopnosť prijať súženie, dozrievať v ňom a nachádzať jeho zmysel prostredníctvom zjednotenia sa s Kristom, ktorý trpel s nekonečnou láskou.“ (Ap. exhort. Spe salvi, 37).
Benedikt XVI. označuje Rok viery ako vhodnú príležitosť pre cirkevné spoločenstvá zintenzívniť službu milosrdnej lásky, aby sa každý člen mohol stať Dobrým samaritánom pre toho, kto žije vedľa neho. V ďalšej časti posolstva predstavuje konkrétne príklady svätých v dejinách Cirkvi, ktorí sa svojou službou a charizmou vyznačovali v službe blížnemu. V závere vyjadril uznanie a povzbudil všetky cirkevné a civilné inštitúcie pracujúce v sektore zdravotníctva, ale aj diecézy a rodiny, aby sa nechali viesť vedomím, že „v láskyplnom a veľkodušnom prijatí každého ľudského života, predovšetkým slabého alebo chorého, dnes Cirkev prežíva osobitne rozhodujúci okamih svojho poslania, ktoré je o to nutnejšie, že sa stále viac šíri «kultúra smrti»“. – js –