Benedikt XVI. diplomatom: Je na vás byť zástancami poriadku a pokoja medzi ľuďmi

„Vaša prítomnosť je významným a hodnotným znakom prospešných vzťahov, ktoré má Katolícka cirkev v celom svete s civilnými orgánmi. Ide o dialóg, ktorému leží na srdci integrálne, duchovné a materiálne dobro každého človeka, a má za cieľ všade podporovať transcendentnú dôstojnosť,“ takto sa včera prihovoril pápež Benedikt XVI. členom Diplomatického zboru akreditovaným pri Svätej stolici počas pravidelného novoročného stretnutia vo Vatikáne. V jeho príhovore rezonovali tri hlavné témy: pokoj, ekonomická kríza a rešpektovanie života.
Svätý Otec v úvode pripomenul, že „Cirkev je od svojho počiatku orientovaná kat´holon, zahrňuje teda všetky národy, kultúry a tradície“. Nejde tu o miešanie sa Cirkvi do života rôznych spoločností, ale o snahu „vnášať svetlo do svedomia ich občanov a vyzývať ich k práci v prospech dobra každého človeka a pokroku ľudského rodu“. Následne sa vrátil k udalostiam vatikánskej diplomacie počas minulého roka, ako napríklad k podpísaniu bilaterálnych dohôd s Burundi, Rovníkovou Guineou a podpísaniu základnej zmluvy s Čiernou Horou. Pripomenul svoje apoštolské cesty do Mexika, na Kubu a do Libanonu a poukázal aj na úsilie pápežských zástupcov v neustálom dialógu s jednotlivými vládami.

„Dnes sme niekedy vedení k myšlienke, že pravda, spravodlivosť a pokoj sú niečím utopickým a vzájomne sa vylučujú,“ poukázal Benedikt XVI. na obraz súčasnosti, v ktorej akoby úsilie presadiť pravdu degenerovalo násilie. Na druhej strane sa zdá, že záväzok mieru sa často redukuje na hľadanie kompromisov. Z kresťanského pohľadu však „existuje intímne spojenie medzi oslavou Boha a pokojom medzi ľuďmi na zemi“. „K súčasným prejavom ignorovania Boha možno priradiť aj tie, ktoré sú spojené s neznalosťou pravej Božej tváre, čo je príčinou zhubného fanatizmu náboženskej podoby, ktorý mal aj v roku 2012 svoje obete v niektorých krajinách tu prítomných zástupcov. Ako som už uviedol, ide tu o falšovanie toho náboženstva, ktoré v skutočnosti zmieruje človeka s Bohom, osvetľuje a očisťuje svedomie a objasňuje, že každý človek je obrazom Stvoriteľa. Ak sú teda oslava Boha a pokoj na zemi prepojené navzájom, je očividné, že pokoj je Božím darom a úlohou človeka, pretože si vyžaduje jeho slobodnú a vedomú odpoveď,“ uviedol Svätý Otec. Poukázal preto na zodpovednosť štátnych a politických autorít za riešenie mnohých konfliktov. Pripomenul oblasť Blízkeho východu, Sýriu a Jeruzalem, utrpenie irackého národa, Libanonu, ako aj problémy severoafrických krajín, Afrického rohu, východných oblastí Demokratickej republiky Kongo, či Nigérie, Mali a Stredoafrickej republiky.

Budovaniu mieru však podľa Benedikta XVI. predchádza ochrana človeka a jeho práv, a s tým spojená ochrana ľudského života od jeho počatia. V mnohých krajinách sa dnes šíri potratové zákonodarstvo cez depenalizáciu a liberalizáciu interrupcií. Priamy potrat je však vo vážnom rozpore s morálnym zákonom. „Katolícka cirkev týmto tvrdením nechce upierať pochopenie a zhovievavosť aj voči matkám. Ide jej predovšetkým o bdenie nad tým, aby zákon nespravodlivo nezmenil rovnováhu medzi právom na život matky a nenarodeného dieťaťa,“ uviedol. V tomto smere je dôvodom na obavy aj rozhodnutie amerického súdu pre ľudské práva o oplodnení in vitro, ktoré „redefinuje okamih počatia a oslabuje ochranu prenatálneho života“. „Žiaľ, predovšetkým na západe, existujú mnohé nejasnosti o význame ľudských práv a príslušných povinností. Nie zriedkavo sú práva zamieňané s dráždivými prejavmi ľudskej nenávisti, ktorá sa vzťahuje sama na seba a znemožňuje stretnutie s Bohom a inými. (...) Aby bola ale ochrana ľudských práv skutočne autentická, musí brať človeka v jeho osobnej a spoločenskej integrálnosti,“ dodal pápež.

Dôležitosť výchovy, ktorá môže byť cestou k nastoleniu pokoja dokazuje súčasná ekonomická a finančná kríza. Podľa Svätého Otca stojí za jej vznikom nadradenosť zisku nad prácou, uprednostnenie finančnej ekonomiky pred tou reálnou, strata zmyslu pre prácu a primeraný zisk. Výchova má učiť k spoločnému dobru a nie k podliehaniu pokušeniu krátkodobých straníckych záujmov. Benedikt XVI. preto hovorí o lídroch, ktorí budú v budúcnosti riadiť verejné a medzinárodné inštitúcie: „Aj Európska únia potrebuje prezieravých a kvalifikovaných predstaviteľov, na dovŕšenie ťažkých rozhodnutí, nevyhnutných na ozdravenie európskej ekonomiky a pre položenie solídnych základov pre rozvoj.“
Znepokojením nie sú len rozdiely v úrokových sadzbách, ale predovšetkým rozdiely medzi stále bohatšími jedincami a tými, ktorí sú čoraz viac chudobnejší: „Je jasné, že k dosiahnutiu spravodlivosti nestačia iba dobré ekonomické modely, hoci sú nevyhnutné. Spravodlivosť sa realizuje iba vtedy, ak existujú aj spravodliví ľudia!“
Sociálny pokoj však ohrozujú útoky na náboženskú slobodu, marginalizácia náboženstva na okraj spoločnosti, netolerancia, násilie voči veriacim, symbolom náboženskej identity a inštitúciám. „Pre záchranu náboženskej slobody je nevyhnutné rešpektovať právo na výhradu vo svedomí. Táto ,hranica‘ sa týka veľmi dôležitých princípov etického a náboženského charakteru, ktoré sú zakorenené v samotnej ľudskej dôstojnosti. Sú akoby nosnými piliermi každej spoločnosti, ktorá chce byť skutočne slobodná a demokratická,“ uviedol.

V závere svojho prejavu Benedikt XVI. pripomenul záväzok Cirkvi voči tým, ktorí potrebujú pomoc, predovšetkým v dôsledku prírodných katastrof, a spomenul si na obete povodní v juhovýchodnej Ázii, hurikánu Sandy a zemetrasenia na severe Talianska. Stretnutie uzavrel slovami pápeža Pavla VI.: „Je na vás, aby ste boli zástancami poriadku a pokoja medzi ľuďmi na zemi. Ale nezabúdajte: je to Boh, kto je veľkým tvorcom poriadku a pokoja na zemi!“ – mf –