Stretnutie Benedikta XVI. s Diplomatickým zborom vo Vatikáne
Dnes dopoludnia sa pápež Benedikt XVI. stretol s členmi Diplomatického zboru akreditovanými
pri Svätej stolici. Ide o stretnutie, ktoré sa koná pravidelne začiatkom nového roka.
Pokoj, ekonomická kríza, rešpektovanie života: také boli tri hlavné piliere príhovoru
Svätého Otca, v ktorom opätovne vyzval k pokoju vo všetkých krajinách, od Sýrie cez
Kongo až po Nigériu, kde sú ľudia sužovaní vojnou a násilím. Ako povedal, od svojho
vzniku Cirkev upriamuje pozornosť na „každý národ“, keďže jej cieľom je ľudský pokrok.
Pápež vychádzal z poslania Cirkvi, keď pripomenul hlavné výzvy, ktorým v súčasnosti
čelí dnešný svet. V úvode si zaspomínal aj na svoje cesty v roku 2012 do Mexika, na
Kubu a do Libanonu, ktoré podľa neho „potvrdili občiansku angažovanosť kresťanov v
týchto krajinách“.
Svätá stolica v súčasnosti udržuje plné diplomatické vzťahy
so 179 štátmi a je prítomná v mnohých medzinárodných organizáciách, kde má štatút
pozorovateľa. Podľa historika Agostina Giovagnoliho z Katolíckej univerzity v Miláne
tento vysoký počet štátov, ktoré majú záujem udržiavať vzťahy s najmenším štátom na
svete, poukazuje na morálnu prestíž, ktorej sa teší Svätá stolica a osobitne pápež.
„Myslím si, že ide o vyvrcholenie dlhých dejín. Dejín, ktoré sa začali
v modernej dobe, keď bola postava pápeža čoraz viac definovaná ako postava ,spoločného
otca‘, pretože sa zaujíma o osudy všetkých národov. A práve na základe postavy spoločného
otca sa začala rozvíjať diplomacia Svätej stolice, ktorá bola od počiatku diplomaciou
pokoja. To znamená, že pápež zasahoval do sporovmedzi štátmi
v snahe podporiť pokoj. Táto úloha zosilnela, keď pápež stratil svetskú moc. Z tohto
pohľadu išlo o veľkú výhodu, pretože, paradoxne, strata svetskej moci značne zvýšila
morálnu prestíž pápeža,“ tvrdí historik Giovagnoli. Podľa neho je diplomacia
Svätej stolice v tom smere originálna, pretože sa nesnaží o obranu svojich politických
a ekonomických záujmov štátu, ale koná v záujme celého sveta. Pôsobí vo viacerých
organizáciách ako pozorovateľský štát a napriek tomu, že nie je ekonomickou superveľmocou,
môže prispievať konkrétnym spôsobom. Svätej stolici sa ale doteraz nepodarilo
nadviazať diplomatické vzťahy s Čínskou ľudovou republikou. Pápež pred niekoľkými
dňami odovzdal prostredníctvom posolstva Urbi et orbi gratuláciu aj novému
čínskemu vedeniu. Giovagnoli hovorí, že ide o istú novinku: „Všeobecne sa pápeži
v posledných desaťročiach samozrejme zameriavali na katolíkov v Číne, veľmi často
sa obracali na čínsky ľud, ale nikdy nie priamo na riadenie, autority Čínskej ľudovej
republiky, a už vôbec nie v tak dôležitom momente, akým je vianočné
posolstvo Urbi et orbi.“ Historik z milánskej univerzity to považuje za pozitívnu
ofenzívu zo strany Svätej stolice a pápeža samotného. Ďalšie vzťahy by sa preto podľa
neho mohli vyvíjať smerom k vzájomnému rešpektu a spolupráci. – mf –