Rozhovor týždňa s programovým riaditeľom VR P. Andrzejom Koprowskim SJ

Počas týchto Vianoc, konkrétne 24. decembra, si naša redakcia spolu s českou pripomenula 65. výročie pravidelného vysielania na vlnách Vatikánskeho rozhlasu. V počiatkoch bolo 15 - minútové spoločné vysielanie v oboch jazykoch vysielané trikrát do týždňa. Prvým zodpovedným za redakcie bol český jezuita P. Václav Feřt. Od 30. júla 1948 bol za slovenské vysielanie poverený P. Pavol Bajan, ktorý tu pôsobil do augusta 1950. Jeho zásluhou sa začalo slovenské vysielanie šíriť od 3. júla 1949 každý deň v dĺžke 15-tich minút.

Od začiatku až doteraz sa vo vedení redakcie vystriedali viacerí jezuiti. Boli nimi Štefan Smržík, Félix J. Litva, Andrej Kopilec, Stanislav Polčin, Štefan Senčík, Fridrich Osusky, Vincent Dančo, Rajmund Ondruš, Ignác Kubeš, Timotej Masár, František Sočufka, Ján Ďačok, Jaroslav Rindoš, Leopold Slaninka, Jozef Bartkovjak a Peter Dufka.Práve o výročí slovenského vysielania a poslaní Vatikánskeho rozhlasu budeme v dnešnom Rozhovore týždňa hovoriť s jeho programovým riaditeľom P. Andrzejom Koprowskim SJ.

Mohli by ste našim poslucháčom priblížiť počiatky Vatikánskeho rozhlasu ako i jeho slovenskej redakcie?

Pápež Pius XI. podpisom Lateránskej zmluvy urovnal vzťahy s Talianskym štátom. Týmto zabezpečil nezávislosť Vatikánskeho štátu, bol si však vedomý toho, že tento právny akt nestačí. V tom čase dianie na medzinárodnej scéne vrelo. V Taliansku sa rozmáhal fašizmus s Mussolinim, v Nemecku Hitlerov nacizmus a v Rusku bol komunistický režim. Preto pápež požiadal Guglielma Marconiho o vybudovanie rádia vo Vatikáne, aby zaručil slobodu a nezávislosť pre šírenie „hlasu pápeža“ a možnosť komunikácie so svetom a s celou Cirkvou. Napätie z približujúcej sa druhej svetovej vojny podnietilo vytvorenie jazykových redakcií: nemeckej, poľskej, ukrajinskej, maďarskej, atď. Rozdelenie Európy do dvoch blokov po roku 1945 a nanútený ateizmus v oblasti strednej a východnej Európy si vyžadovali nevyhnutnú potrebu spojenia s jej obyvateľmi a miestnymi Cirkvami, ktoré boli zbavené slobody pri ohlasovaní Božieho slova i života v spoločenstve s univerzálnou Cirkvou. Výsledkom týchto snáh bolo vytvorenie slovenskej a českej redakcie Vatikánskeho rozhlasu, ktoré začali svoju činnosť v decembri 1947. Ich úlohou bolo vysielať „hlas pápeža“ a otvárať nové možnosti ľuďom, ktorí boli nútení žiť v naozaj náročných podmienkach.

Aké je poslanie Vatikánskeho rozhlasu v Európskom kontexte teraz?

Pádom Berlínskeho múru a následným koncom totalitných režimov Cirkev rozšírila svoje horizonty aj na Latinskú Ameriku, Afriku a Áziu. Preto vznikli i nové jazykové redakcie Vatikánskeho rozhlasu. Otvorenosť voči iným svetadielom však Cirkev nezastavuje v jej starostlivosti o Starý kontinent, a to i preto, že sa v ňom rozmáha proces sekularizácie a tendencie vylúčiť kresťanstvo z verejného života. Cirkev je presvedčená o dôležitosti ohlasovania evanjelia. Benedikt XVI. viackrát pripomenul, že multikultúrny kontext, v ktorom žijeme, teda, samotná európska kultúra, sa nesmie vzdať náboženskej dimenzie, pretože ona je neodmysliteľným rozmerom ľudskej bytosti.

Ako je možné napomôcť tejto nábožensko-kultúrnej výzve, vychádzajúcej z momentálneho nasmerovania spoločnosti?

Ján Pavol II. a Benedikt XVI. pozývajú veriacich i celé cirkevné spoločenstvo k novej evanjelizácii, berúc do úvahy komplexnosť aktuálnej situácie. Ničivé následky spôsobené totalitnými systémami 20. storočia, ako i hlboké kultúrne zmeny, vyvolávajú veľké pochybnosti a otázky o zmysle života a o úlohe, ktorú má v treťom tisícročí zastať Cirkev. Proces globalizácie, rýchly a chaotický, umocňovaný ekonomickými a technologickými aspektmi, je nepochybne veľkou výzvou. Pociťuje sa vyprázdnenie z kultúrnych koreňov, úbytok základných hodnôt i spolupatričnosti medzi národmi, s rastúcimi následkami v podobe partikularizmu, neznášanlivosti a extrémizmu. Cirkev prináša evanjelium a prináša Ježiša Krista. V tejto súvislosti je úloha jazykových programov Vatikánskeho rozhlasu výsostne aktuálna. Postupom času sa rozšírili programy v slovenskom i českom jazyku, aby pokračovali v zdôrazňovaní pozitívneho prínosu kresťanského posolstva i uprostred systémov, ktoré by chceli vykoreniť vieru obyvateľstva a vytvoriť akýsi druh ateistickej spoločnosti. S veľkým zadosťučinením odpovedal Vatikánsky rozhlas na požiadavku Ústavu pro studium totalitních režimů obohatiť jeho jedinečné kultúrne dedičstvo o historické bohatstvo českej a slovenskej redakcie vytvorené za posledné desaťročia (texty a programy) a zaradiť ho medzi národné kultúrne bohatstvo. Ide o evidentné uznanie úctyhodnej práce slovenskej a českej redakcie rozhlasu, uskutočnenej v náročnom a problematickom období.

Ako prispievajú malé redakcie VR, akou je aj slovenská, k novej evanjelizácii v spomenutej multikultúrnej atmosfére Európy?

Ak dovolíte, zacitujem v tejto súvislosti slová Benedikta XVI., ktoré uviedol ako odpoveď novinárom v lietadle medzi Rímom a Berlínom v septembri 2011, keď sa ho pýtali, „či sa ako pápež ešte cíti byť Nemcom“. Odpovedal: „v kultúrnej štruktúre môjho života je nemecké bytie veľmi silné. Príslušnosť k jeho dejinám, s jeho veľkosťou i jeho slabosťami, nemôže byť vymazaná. Kresťan však dostáva niečo navyše. Krstom sa znovuzrodzuje, rodí sa ním nový ľud, vytvorený zo všetkých národov, ponímajúci všetky kultúry, v ktorom sa skutočne cítite doma, bez toho, aby ste stratili svoj originálny pôvod. Ak je vám potom zverená veľká zodpovednosť – ako mne, keď som dostal zodpovednosť najvyššiu – v tomto novom ľude, je jasné, že sa s ním stále hlbšie identifikujete. Koreň sa stáva stromom, čo sa rozrastá a skutočnosť „byť ako doma“ v Katolíckej cirkvi ako v spoločenstve jedného ľudu z mnohých národov, sa stáva vždy intenzívnejšou a hlbšou, a rastie ďalej bez toho, aby zabúdala na minulosť. Povedal by som, že pôvod ostáva, ostáva kultúrna štruktúra, prirodzene ostáva osobitná náklonnosť i osobitná zodpovednosť, ale toto všetko je vložené a zakomponované do ešte väčšej príslušnosti v „civitas Dei“, ako by povedal Augustín, „v národe zo všetkých národov, kde sme všetci bratmi a sestrami“.
Uvedomujeme si, že v procese kresťanského i občianskeho rozvoja Slovenska zohráva „hlas Sv. Otca“ významnú úlohu, a to i vďaka novým technológiám - nie iba audio programom - ale i webovej stránke a Rodinným listom Slovenskej rodiny Vatikánskeho rozhlasu. A toto je vynikajúca správa pre Cirkev na Slovensku, ako i pre farské spoločenstvá a v neposlednom rade aj pre občiansku spoločnosť.