Taliansky ekonóm na margo posolstva Benedikta XVI. k Svetovému dňu pokoja

V prvý deň roka, na Svetový deň pokoja hovoril Benedikt XVI. o napätiach vo svete, o terorizme, kriminalite a sociálnej nespravodlivosti. Svätý Otec odsúdil „neregulovaný finančný kapitalizmus“. Hovorí taliansky profesor a ekonóm Alberto Quadrio Curzio:

„To, čo povedal Benedikt XVI. je pravda a je v súlade s tým čo hovoril už predtým. Spolu s mnohými biskupmi a kňazmi začali upozorňovať na toto veľké nebezpečenstvo – čo sa týka sociálnej, inštitucionálnej alebo ekonomickej moci – úplne sa spoliehať na trh, ktorý je čoraz menej regulovaný, ale stále viac „financovaný“. Sú to dva aspekty, ktoré sa začali od 90-tych rokov minulého storočia považovať za riešenie každého problému. Akoby pohodlie človeka záležalo iba od liberalizmu a nie aj od solidárnosti a subsidiarity, ktoré sú dvoma najväčšími hodnotami, okolo ktorých sa tvorí ľudské spoločenstvo a jeho ekonomika.“

Efekty tohto neregulovaného finančného kapitalizmu môžu vidieť všetci, predovšetkým tí, ktorí na to doplácajú. Je dobré poukázať na to, kde to skončí, keď chýbajú pravidlá...
„Ekonomika je postavená na dvoch hlavných komponentoch, okrem samozrejme toho najdôležitejšieho zo všetkých, ktorým je človek, ktorý skrze prácu realizuje seba samého v spoločenskom kontexte. Teda jedným z komponentov je reálna ekonomika, ktorá sa vyjadruje vo výrobe, v priemysle, poľnohospodárstve, ale aj vo veľkej časti poskytovania služieb. Ďalším komponentom je banková, finančná ekonomika. V najlepšom z možných riešení je to, že táto ekonomika má byť doplňujúcou reálnej ekonomike. Nie je nezávislou, v ktorej sa získavajú príjmy veľmi rýchlym spôsobom prostredníctvom iba čisto finančných operácií. Problém nastáva ak sa preruší spojenie medzi reálnou a finančno-bankovou ekonomikou. Negatívne dôsledky môžeme vidieť v týchto rokoch.“

Svätý Otec hovoril aj o „ohniskách napätia a sporov, ktoré sú spôsobené zväčšujúcim sa nepomerom medzi bohatými a chudobnými“.
„Je to adekvátny popis. Pomáha nám to hľadieť do budúcnosti a vyzýva nás reflektovať nad rozvojom, ktorý berie ohľad na ľudskú osobu a komunitu. Rozvoj musí byť postupný a kontinuálny. Musí byť primeraný a v prospech všetkých ľudí. Vývoj sa musí uskutočniť, ale musí byť spojený s formami rovnosti – nie vo forme rovnosti komunistického typu, ale formou spravodlivosti. Tento rozvoj má byť spojený s túžbou rásť, dokončiť, budovať, ale nie v zmysle nadobúdania bohatstva a zväčšovania biedy.“ – js –