Patriarcha Twal opakovane apeluje na solidaritu s Blízkym východom

Latinský patriarcha Jeruzalema Fouad Twal sláviac Svetový deň pokoja na slávnosť Panny Márie Bohorodičky opakovane vyzval k modlitbe „bez prestania, aby sme povzbudili ľudí dobrej vôle vydržať až do konca v ich úsilí hovoriť «nie» nenávisti rešpektujúc legitímne rozdiely náboženské, kultúrne či historické.“ Podľa agentúry Sir bol patriarcha inšpirovaný Posolstvom Benedikta XVI. k Svetovému dňu pokoja, ktorého téma je prevzatá z blahoslavenstiev: „Blahoslavení tí, čo šíria pokoj“. Na základe neho analyzoval najhorúcejšie otázky súvisiace s Blízkym východom a Svätou zemou. „To, čo by som chcel spolu s vami uchrániť – povedal Twal – je toto praktické odporúčanie pápeža Benedikta XVI. angažovania sa katolíkov v sociálnom, ekonomickom a politickom živote založenom na blahoslavenstvách.“

Neustále sa zhoršujúcu situáciu kresťanov na Blízkom východe a pokračujúci exodus patriarcha komentuje ďalším apelom na solidaritu:
„Situácia sa zhoršila. Medzi negatívnymi aspektmi roku 2012 sme tiež zaznamenali početné útoky vandalizmu proti kostolom a kresťanským kláštorom zo strany moslimov. Vždy sme tieto skutočnosti nahlásili izraelským úradom, zdôrazňujúc, že je dôležité podporovať správnu výchovu. Zaujímalo by ma, prečo boli títo ľudia vychovávaní k nenávisti voči druhým. Výchova a vzdelávanie detí v školách sú problematické. Je pravda, že izraelské úrady odsúdili tieto činy, ale nevidel som dôsledok, pokračovanie, títo vinníci neboli zadržaní.“

Patriarcha vyjadril aj obavy o Sýriu:
„V minulosti som povedal, že Jeruzalemská cirkev je cirkvou na Kalvárii, ale teraz celý Blízky východ je cirkvou Kalvárie, dokonca situácia v Sýrii je horšia ako naša. Nesmieme zabudnúť na Sýriu, nemôžeme zabudnúť na kresťanov, ktorí tam žijú. Nemôžeme mlčať. Násilie samo o sebe je zavrhnutiahodné. Najhoršia v Sýrii je neistota, čo bude ďalej. Nevieme, čo bude ďalej. Existuje medzinárodný plán na zmenu situácie, ale o tom, čo bude, sa mlčí. Bude horšie? Ja neviem ... Ďalej je pred nami prípad Iraku, Egypta a teraz Sýria, bude to pravdepodobne to isté. Dúfajme, že nie! Ale zmeny pre zmenu neslúžia ani v prospech ľudských práv, ani pokiaľ ide o osoby, ani v prospech pokoja na Blízkom východe!“

Na margo situácie v Jordánsku skonštatoval:
„Nemôžem zabudnúť na Jordánsko, ktoré je pľúcami patriarchátu. Väčšina našich kňazov je odtiaľ, väčšina bohoslovcov je odtiaľ. Jordánsko je zatiaľ jedinou krajinou, kde je stabilita a kam kresťania i nekresťania môžu uniknúť. Je to prípad mnohých Iračanov, mnohých Sýrčanov a prípad mnohých Egypťanov, ktorí hľadajú prácu, všetci sú tu v Jordánsku ... Moja otázka, hoci je strašná, je: ak sa niečo stane v Jordánsku, kam sa podejú títo kresťania? Do Saudskej Arábie? Kam pôjdeme? Áno, máme obavy.“ –jk-