Benedikt XVI.: Pokoj je Božím darom, ale zároveň výsledkom ľudskej činnosti
Dnes predpoludním – na slávnosť Panny Márie Bohorodičky – slávil Benedikt XVI. svätú
omšu v Bazilike sv. Petra. Za prítomnosti kardinálov, biskupov, kňazov, diplomatického
zboru akreditovaného pri Svätej stolici a veriacich z celého sveta sa v homílii zameral
na tajomstvo dnešnej slávnosti, ktoré spojil s dnešným 46. Svetovým dňom pokoja. Homíliu
prinášame v plnom znení:
„Drahí bratia a sestry! «Bože, buď nám
milostivý a žehnaj nás; a tvoja tvár nech žiari nad nami». Tieto slová
67. žalmu sme vyslovili po tom, čo sme si v prvom čítaní vypočuli starobylé kňazské
požehnanie nad ľudom Starého zákona. Je osobitne význačné, že práve na začiatku každého
nového roku necháva Boh zaznieť nad nami, jeho ľudom, svoje žiarivé sväté Meno. Meno,
ktoré v slávnostnej biblickej formule požehnania zaznieva trikrát. Rovnako je významné,
že Božiemu Slovu, ktoré «sa telom stalo a prebývalo medzi nami» ako «pravé
svetlo, ktoré osvecuje každého človeka» (Jn 1,9.14) – je na ôsmy deň po jeho narodení
– ako o tom hovorí dnešné evanjelium – dané meno Ježiš (porov. Lk 2,21).
V
tomto mene sme tu dnes zhromaždení. Zo srdca pozdravujem všetkých prítomných, počnúc
váženými veľvyslancami akreditovanými pri Svätej stolici. Pozdravujem kardinála Bertoneho,
môjho štátneho sekretára a kardinála Turksona a všetkých členov Pápežskej rady pre
spravodlivosť a pokoj. Im som osobitne vďačný za službu rozširovania Posolstva k svetovému
dňu pokoja, ktorého tohtoročnou témou je «Blahoslavení tí, čo šíria pokoj».
Napriek
tomu, že svet je stále poznačený «ohniskami napätia a sporov spôsobenými rastúcim
nepomerom medzi bohatými a chudobnými, prevažujúcou egoistickou a individualistickou
mentalitou, ktorá sa prejavuje aj v podobe neregulovaného finančného kapitalizmu»,
ako i rôznymi formami terorizmu a kriminality, som neustále presvedčený o tom, že
«rozličné diela v prospech pokoja, ktoré sú vo svete v hojnosti, svedčia o vrodenom
povolaní ľudstva k pokoju. Túžba po pokoji je v každom človeku základným nasmerovaním
a súvisí – v istom zmysle – s túžbou po plnom, šťastnom a dobrom ľudskom živote. Človek
je stvorený pre pokoj, ktorý je Božím darom. Toto ma inšpirovalo použiť v posolstve
Ježišove slová: «Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími
synmi» (Posolstvo, 1). Toto blahoslavenstvo «hovorí o tom, že pokoj je
zároveň mesiánskym darom ako aj ľudskou činnosťou... Je to zmierenie sa s Bohom v
žití podľa jeho vôle. Je to vnútorný pokoj so sebou samými a vonkajší pokoj s blížnym
a celým stvorenstvom» (tamže 2 a 3). Pokoj je najväčšie dobro, o ktoré máme prosiť
ako o Boží dar, a zároveň ho zo všetkých síl vytvárať.
Môžeme sa pýtať: Aký
je základ, pôvod a koreň tohto pokoja? Ako v sebe môžeme pocítiť pokoj, napriek problémom,
temnote a obavám? Odpoveď nám prichádza z dnešných čítaní. Biblické texty, predovšetkým
úryvok z Lukášovho evanjelia, nám dávajú kontemplovať vnútorný pokoj Márie, Ježišovej
matky. Jej sa dejú – počas dní keď «porodila svojho prvorodeného syna» (Lk 2,7), mnohé
nepredvídané udalosti. Nielen narodenie syna, ale i tomu predchádzajúca náročná cesta
z Nazareta do Betlehema, nenájdenie miesta na ubytovanie, hľadanie prístrešia na noc.
Potom spev anjelov a nepredvídaná návšteva pastierov. Pri tom všetkom Mária ostáva
pokojnou, nerozrušuje sa a nenecháva sa vyviesť z rovnováhy vecami, ktoré ju presahujú.
Jednoducho uvažuje v tichu o tom, čo sa deje, zachováva si to v pamäti a vo svojom
srdci, rozmýšľajúc o tom s pokojom a vyrovnanosťou. Ten istý vnútorný pokoj chceme
mať aj my uprostred všetkých tých dejinných udalostí, častokrát hlučných a zmätených,
udalostí, ktorých význam nechápeme a ktoré nás mýlia.
Evanjeliový úryvok končí
poukázaním na Ježišovu obriezku. Podľa Mojžišovho zákona, na ôsmy deň po narodení
musel byť chlapček obrezaný. V tom momente mu bolo dané aj meno. Sám Boh, prostredníctvom
svojho posla povedal Márii – a rovnako aj Jozefovi –, že dieťa sa bude volať Ježiš
(porov Mt 1,21; Lk 1,31) a tak sa aj stalo. Teraz pri obriezke mu je oficiálne dané
meno, ktoré Boh určil ešte dávno predtým, ako bolo počaté. Toto raz a navždy označuje
aj Máriinu identitu: ona je «Ježišovou matkou», to znamená matkou Spasiteľa, Krista,
Pána. Ježiš nie je akýmkoľvek človekom. Je Božím Slovom, jednou z troch Božských Osôb,
je Boží syn. Preto Cirkev nazvala Máriu Theotokos «Bohorodičkou».
Prvé
čítanie nám pripomína, že pokoj je Božím darom a je spojený s nádherou Božej tváre,
tak ako to hovorí text Knihy Numeri. Tá sprostredkuje požehnanie, ktoré udeľovali
kňazi izraelského národa počas liturgických slávení. Požehnanie, ktoré trikrát opakuje
meno svätého Boha, nevysloviteľné meno, a zakaždým ho spája s dvoma slovesami indikujúcimi
konanie v prospech človeka: «Nech ťa žehná Pán a nech ťa chráni! Nech ti
Pán ukáže jasnú tvár a nech ti je milostivý! Nech Pán obráti svoju tvár k tebe a daruje
ti pokoj!» (6, 24-26). Pokoj je teda vrcholom týchto šiestich Božích činností
v náš prospech, keď k nám obracia svoju jasnú tvár.
Vo Svätom písme kontemplovanie
Božej tváre znamená najväčšie šťastie: «blažíš ho radosťou pred svojou tvárou»(Ž 21,7). Z kontemplácie Božej tváre sa rodí radosť, pocit bezpečia a pokoj. Čo
však konkrétne znamená kontemplovať Božiu tvár takým spôsobom, ako to chápe Nový zákon?
Znamená poznávať ju priamo natoľko, nakoľko je to v našom živote možné, skrze Ježiša
Krista, v ktorom sa Božia tvár zjavila. Užívať si nádheru Božej tváre znamená vstúpiť
do tajomstva jeho mena, ktoré nám dáva spoznávať Ježiš, pochopiť niečo z jeho intímneho
života a vôle, aby sme mohli žiť podľa jeho plánu lásky s celým ľudstvom. Apoštol
Pavol to vyjadruje v druhom čítaní v Liste Galaťanom (4,4-7), keď hovorí o Duchu,
ktorý v hĺbke našich sŕdc volá: «Abba! Otče“». Je to zvolanie, ktoré
pramení z kontemplácie pravej Božej tváre, zo zjavenia tajomstva Mena. Ježiš o tom
svedčí: «Zjavil som tvoje meno ľuďom» (Jn 17,6). Boží syn, tým, že si
vzal telo, dal nám poznať Otca; skrze svoju viditeľnú ľudskú tvár nám ukázal neviditeľnú
Otcovu tvár. Skrze dar Ducha Svätého vyliateho do našich sŕdc nám dal poznať, že v
ňom sme aj my Božími deťmi, ako to potvrdzuje sv. Pavol v úryvku, ktorý sme počuli:
«Pretože ste synmi, poslal Boh do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: "Abba,
Otče! » (Gal 4,6).
Toto je, drahí bratia, základ nášho pokoja: istota,
že v Ježišovi Kristovi kontemplujeme nádheru tváre Boha Otca, že sme synmi v Synovi
a že tak máme na našej životnej ceste rovnakú istotu, akú dieťa zakusuje v náručí
dobrého a všemohúceho Otca. Nádhera Pánovej tváre, ktorá sa obracia na nás a daruje
nám pokoj, je prejavom jeho otcovstva. Pán k nám obracia svoju tvár a prejavuje sa
ako otec a daruje nám pokoj. Tu je základ vnútorného pokoja - «zmierenie s Bohom»
- ktoré je nerozlučiteľne spojené s vierou a milosťou ako píše sv. Pavol kresťanom
v Ríme (porov. Rim 5,2). Nič nemôže vziať veriacim tento pokoj, ani ťažkosti a životné
utrpenia. Ba utrpenie, skúšky a temnoty neničia, ale zväčšujú našu nádej. Nádej, ktorá
nesklame, lebo «nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach
skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali» (Rim 5,5).
Nech nám Panna Mária,
ktorú dnes uctievame titulom Božia matka, pomôže kontemplovať Ježišovu tvár, lebo
on je Pánom pokoja. Nech nám pomáha a sprevádza nás v tomto novom roku, nech nám a
celému svetu vyprosí dar pokoja. Amen! Preklad: Jozef Šofranko SJ