Príhovor kardinála Jozefa Tomka: Manželstvo a rodina – majú ešte zmysel?

Zakončujeme rok sviatkom Sv. Rodiny. Keď sa pozrieme na stav rodiny vo viacerých krajinách, tak sa právom pýtame, prečo nám Cirkev predkladá práve problém rodiny dnes? Čo je v príklade nazaretskej rodiny také dôležité, že môže slúžiť ako vzor aj dnešným rodinám? Prečo ten dôraz na rodinu?

Zvykli sme si na model rodiny založenej na manželstve, ako spoločenstve muža a ženy spolu s ich deťmi. V našej civilizácii manželstvo je spoločenstvo života a lásky medzi jedným mužom a jednou ženou. Manželstvo a rodina sa považujú za základné zriadenia ľudskej spoločnosti a jej útvarov v obci, národe, v štátnom i nadštátnom zriadení. Politická moc usporaduje ich práva a povinnosti svojimi zákonmi. Cez storočia takto ľudia chápu podstatu manželstva i rodiny.

V našej dobe však vzrástol počet ľudí s homosexuálnou náklonnosťou. Sú to páry mužov, ktorí si žiadajú žiť s mužským partnerom a lesbické páry žien, kde jedna žena žije s ženskou partnerkou. Homosexuáli vytvárajú veľký tlak na politikov a zákonodarcov, aby medzinárodná i štátna spoločnosť ich uznala za rovnocenných s normálnym manželstvom a rodinou. Pretláčajú tieto svoje nároky na takzvané „homosexuálne manželstvo“ v mene „práva na rovnosť a na spravodlivosť“ medzi ľuďmi. Pretože tieto páry sú toho istého pohlavia, nemôžu prirodzeným spôsobom splodiť deti. Predsa však si nárokujú aspoň na právo deti adoptovať. Teraz vyvíjajú na Západe svoj mocný vplyv a používajú bohaté prostriedky, aby presadili svoje názory, to značí, aby sa v názvoch a právach nelíšili od riadneho manželstva a rodiny.

Dnešné manželstvo a rodina majú ťažkosti pre rôzne príčiny, ale sú najviac ohrozené z tejto strany. Vo Francúzsku sa pri voľbách socialistická strana zasadila v prospech týchto opatrení a dnes už predseda vlády Hollande svoje sľuby uvádza do života zákonmi. 7.novembra 2012 francúzska ministerská rada schválila návrh zákona o takzvaných „homosexuálnych manželstvách“, ktorým uznáva ako „manželstvo“ spoločenstvo dvoch osôb bez ohľadu na ich pohlavie a priznáva im aj právo adoptovať deti. Ale podobné pokusy sú aj vo Veľkej Británii, v Portugalsku a Španielsku. Táto ideológia nachádza pôdu aj v medzinárodných inštitúciách v New Yorku a v Bruseli. Je to azda najsilnejší útok na manželstvo a na rodinu v posledných storočiach.

Manželstvo a rodina sú všeľudské ustanovizne, ktoré sa týkajú samej prirodzenosti človeka a budúcnosti ľudskej spoločnosti. Ich rozkvet značí pokrok každej civilizácie, ich úpadok je príznakom úpadku civilizácií v histórii. Ľudská spoločnosť si musí dať veľký pozor na to, aby manželstvo a rodina boli zdravé ustanovizne. Preto si musí všímať aj dnešnej krízy a nepodľahnúť ani dnešným útokom proti ním, nech už prichádzajú z hocktorej strany. Rešpekt a úcta ku každému človeku a teda aj k osobám s homosexuálnymi sklonmi sa nemôže zaistiť tým, že sa im pripíšu práva, na ktoré nemajú od prírody predpoklady, lebo také páry nemôžu splodiť vlastné deti a na prípadné iné dohody sú iné zaistenia. Ako obyčajne, aj v tejto otázke verejnosť a politici radi zabúdajú práve na deti, ktorá je podstatná.

Je to otázka antropologická, všeľudská. Musí však zaujímať aj náboženstvá a cirkvi, ktoré berú ohľad na človeka a na jeho základné spoločenstvá. Na tom poli majú zhodné názory a stavajú sa spoločne na obranu manželstva a rodiny predovšetkým z ľudských dôvodov. Majú však aj náboženské dôvody.

Katolícka Cirkev vo Francúzsku sa postavila proti návrhu zákona predovšetkým rozumovým dôvodením a zdôraznila, že katolíci sú proti ako občania, a to na základe ľudských a právnych dôvodov. V dlhšom dokumente poukazujú na podstatný rozdiel homosexuálnych párov v tom, že nemôžu prirodzene plodiť deti a tak prispieť pre udržanie a vzrast ľudskej spoločnosti. Manželstvo má práve ten spoločenský, sociálny cieľ. Politická moc má brániť nielen individuálne práva a slobody jednotlivcov, ale predovšetkým a nadovšetko spoločné dobro a teda sociálnu funkciu manželstva. Dlhý dokument biskupskej konferencie našiel ohlas aj v ruskej pravoslávnej cirkvi, keď moskovský patriarchát poslal parížskemu arcibiskupovi kardinálovi Vingt-Trois „plný súhlas s dôvodmi, ktoré vyjadrujú bez kompromisu kresťanské stanovisko“. V samom Francúzsku sa odohrali v mnohých mestách manifestácie proti takým tak zvaným „manželstvám“, ktoré spomínaný kardinál nazval „klamstvom“, pričom sa vedome zabúda na otázku detí. K protestu katolíkov sa pridali aj francúzski mohamedáni a židia.

Aj vo Veľkej Británii sa katolíci a anglikáni postavili proti premiérovi Dávidovi Cameronovi, ktorý vyslovil úmysel zmeniť definíciu manželstva na „spoločenstvo dvoch osôb“, nie „muža a ženy“. Konferencia katolíckych biskupov Anglicka a Wellesu spolu s anglikánskou Church of England sa rázne vyslovili proti takým úmyslom, lebo podstata manželstva sa nemôže zmeniť zákonom. Arcibiskup z Yorku prehlásil, že nie je úlohou štátu určiť, čo je manželstvo. Ku kresťanským cirkvám sa pridali aj židia, mohamedáni, hinduisti a sikovia.

Nový Zéland tiež prežíva verejnú kontroverziu, lebo laburisti presadzujú v parlamente podobnú zmenu zákona v prospech „homosexuálneho manželstva“, aby sa vraj odstránila diskriminácia týchto osôb. Biskupská konferencia prehlásila dôrazne: „Manželstvo sa zakladá na spoločenstve jedného muža a jednej ženy. Nemôžeme si dovoliť zbaviť dieťa matky a otca, ktorí obaja ostávajú dôležitými a základnými osobami pre výchovu a vzrast dieťaťa“.

Tlak na manželstvo, aké ho ľudia poznajú už storočia, a na zavedenie „homosexuálneho manželstva“, je aj inde, dokonca v susednom Rakúsku. Možno sa ho obávať aj na Slovensku, lebo útočnosť, moc, peniaze a medzinárodné spojenia jeho šíriteľov sú veľké. Ich vplyv sa javí už aj v Európskej rade pre ľudské práva.

Uvedené prípady vzbudzujú zadivenie, že je vôbec možné žiadať také zmeny, ktoré sú podľa znalcov histórie jedným z hlavných znakov úpadku civilizácie. Benedikt XVI. v príhovore ku skupine biskupov zo Spojených štátov amerických sa jasne vyjadril týmito slovami: „Brániť ustanovizeň manželstva ako spoločenskú skutočnosť je v konečnej analýze otázkou spravodlivosti, pretože zahrňuje ochranu dobra celej ľudskej spoločnosti a spolu aj práv rodičov i deti“. A v posolstve o mieri z 8.decembra 2012 tvrdí: „Prirodzená štruktúra manželstva ako spoločenstva jedného muža a jednej ženy má byť uznaná a uplatnená proti radikálnym škodlivým pokusom“.
Sviatok sv. Rodiny je výzvou pre všetkých ľudí, aby si uvedomili pravý význam manželstva ako základu rodiny.