Benedikt XVI.: Stretnutie Márie a Alžbety je stretnutím Starého a Nového zákona
Aj vďaka dnešnému príjemnému a slnečnému počasiu sa Námestie sv. Petra zaplnilo tisícami
ľudí, aby pozdravili Svätého Otca a pomodlili sa spolu s ním poludňajšiu modlitbu
Anjel Pána. V príhovore pred modlitbou Benedikt XVI. venoval pozornosť evanjeliovej
udalosti o Máriinej návšteve u príbuznej Alžbety.
Drahí bratia a sestry!
V dnešnú štvrtú adventnú nedeľu, ktorú slávime bezprostredne pred Narodením Pána,
nám evanjelium predkladá rozprávanie o Máriinej návšteve u príbuznej Alžbety. Tento
príbeh nehovorí o akomsi obyčajnom prejave slušnosti, ale vo veľkej jednoduchosti
opisuje stretnutie Starého a Nového zákona. Dve ženy, obe v požehnanom stave, skutočne
zosobňujú očakávanie a Očakávaného. Staršia Alžbeta symbolizuje Izrael očakávajúci
Mesiáša, kým mladá Mária nesie v sebe naplnenie tohto očakávania v prospech celého
ľudstva. V týchto dvoch ženách sa predovšetkým stretávajú a spoznávajú plody ich života,
Ján a Kristus. Kresťanský básnik Prudencius túto udalosť komentuje takto: „Dieťa v
lone starenky, ústami svojej matky, pozdravuje Pána, ktorý je synom Panny“ (Apotheosis,
590: PL 59, 970). Jánovo plesanie v Alžbetinom lone je znakom naplnenia očakávania:
Boh prichádza navštíviť svoj ľud. Archanjel Gabriel počas Zvestovania hovoril Márii
o Alžbetinom tehotenstve (porov. Lk 1,36) ako o dôkaze Božej moci: neplodnosť sa napriek
pokročilému veku premenila na plodnosť.
Alžbeta pri zvítaní sa s Máriou rozpoznáva,
že sa práve realizuje Božie prisľúbenie ľudstvu a preto zvolá: „Požehnaná si medzi
ženami a požehnaný je plod tvojho života! Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána
prichádza ku mne?“ (Lk 1, 42-43). Výraz „požehnaná si medzi ženami“ sa v Starom zákone
vzťahuje na dve ženy, Jahel (Sdc 5,24) a Juditu (Jdt 13,1), obe bojovníčky, ktoré
sa usilujú o záchranu Izraela. Dnes je toto oslovenie venované Márii, pokojnému mladému
dievčaťu, ktoré má porodiť Spasiteľa sveta. V tejto súvislosti i Jánovo zaplesanie
od radosti (porov. Lk 1, 44) pripomína tanec kráľa Dávida počas vstupu Archy zmluvy
do Jeruzalema (1 Krn 15,29). Archa, v ktorej sa uchovávali tabule Zmluvy, manna a
Áronova palica (porov. Hebr 9,4), bola znamením Božej prítomnosti uprostred jeho ľudu.
I Ján v lone matky jasá od radosti pred Máriou, Archou novej Zmluvy, ktorá v sebe
nesie Ježiša, Božieho Syna, ktorý sa stal človekom. Z príbehu Navštívenia zároveň
vyžaruje nádhera vľúdneho prijatia: kde je vzájomné prijatie, počúvanie, miesto pre
toho druhého, tam je Boh i jeho radosť. Napodobňujme Máriu v tomto vianočnom čase,
navštívme tých, ktorí prežívajú ťažkosti, osobitne chorých, väzňov, starších a deti.
A napodobňujme i Alžbetu, ktorá prijíma hosťa ako samého Boha. Pána nespoznáme, ak
po ňom nebudeme túžiť, nestretneme ho, ak ho nebudeme očakávať, nájdeme ho, iba ak
ho budeme hľadať. S takou istou radosťou, s akou sa Mária ponáhľa k Alžbete (porov.
Lk 1,39), poďme i my v ústrety Pánovi, ktorý prichádza. Modlime sa, aby všetci ľudia
hľadali Boha a objavili skutočnosť, že Boh prvý prichádza navštíviť nás. Márii, Arche
Novej a Večnej Zmluvy, zverme naše srdcia, aby ich urobila schopnými prijať Boha v
tajomstve jeho Narodenia. – aj –