P. Cantalamessa o potrebe kresťanskej radosti vo svete
Pápežský kazateľ, kapucínsky páter Raniero Cantalamessa predniesol dnes v kaplnke
Redemptoris Mater tretiu a zároveň poslednú z adventných kázni pre Svätého Otca a
Rímsku kúriu. Hlavnou myšlienkou homílie bola kresťanská radosť, ktorá má evanjelizovať
svet, pretože ten je v súčasnosti plný smútku. Je to smútok tých, ktorí žijú bez nádeje,
sú pesimisti, alebo prechovávajú hnev voči človeku a svetu. Je tu však aj kresťanská
nádej, ktorá vychádza z Božieho konania v čase a prechádza celými generáciami a potrvá
navždy: „Kresťanská radosť, je vnútorná. Neprichádza z vonku, ale z vnútra...
Rodí sa z tajomného Božieho konania v srdci človeka... Je to ovocie Ducha a prejavuje
sa pokojom srdca, plnosti zmyslu, schopnosti milovať a nechať sa milovať, ale predovšetkým
nádejou, bez ktorej nemôže jestvovať radosť“. (...) Ak chce dnes Cirkev nájsť uprostred
všetkých úzkostí a trápení, ktoré na ňu doliehajú cestu odvahy a radosti, musí dobre
otvoriť oči a hľadieť na to, čo Boh robí v nej samej.“ Pápežský kazateľ
tiež upozornil, že aj napriek zlu, ktoré na Cirkev dolieha, nemáme zabudnúť hľadieť
aj na svätosť, ktorá z nej napriek všetkému žiari. Poukázal, že drogy, neviazaný sex,
násilie, poskytnú chvíľkové potešenie, ale človeka privedú k morálnemu a často krát
aj k fyzickému úpadku. „Kristus preklenul spojenie medzi potešením a bolesťou.
On sa namiesto potešenia, ktoré sa mu ponúkalo, podrobil krížu. Teda
neprijíma potešenie, ktoré končí v utrpení, ale prijíma utrpenie, ktoré privádza
k životu a radosti“. „V ľudskom ponímaní deň začína ránom a končí v noci.
V Biblii však deň začína v noci a končí za svetla: «A nastal večer a nastalo ráno,
deň prvý» - takto opisuje akt stvorenia. (...) Čo to znamená? Znamená
to, že bez Boha je život dňom, ktorý končí v noci. S Bohom je noc (často temná
noc), ktorá však končí za svetla, je to deň, v ktorom slnko nezapadá“.Pripomenul
tiež, že keď svet a médiá – aj keď s hnevom a násilím – búšia do Cirkvi, je to preto,
že hľadajú radosť. Preto je poslaním kresťanov svedčiť pred svetom o radosti a to
spôsobom, že si uvedomia tieto skutočnosti, a z dialógu so svetom a medzi nimi navzájom
vylúčia všetku zbytočnú horkosť a nenávisť. Je nevyhnutné hľadieť na ľudí a veci pozitívnym
pohľadom, pretože toto je ovocie ľudského ducha osvieteného Duchom Svätým. – js –