Predseda pápežskej rady Cor unum o chudobe

„Prečo chudoba” – k tejto téme nadnárodného projektu Európskej vysielacej únie (EBU), ktorého cieľom je vyprovokovať diskusiu o príčinách chudoby v 21. storočí sa teraz pred Vianocami vrátil prostredníctvom niekoľkých vyjadrení kardinál Robert Sarah, predseda Pápežskej rady Cor unum. Ide o zvýšenie vnímavosti medzinárodnej verejnej mienky na opomínanú skutočnosť, týkajúcu sa miliardy ľudí na celom svete. Túto otázku „Prečo chudoba“ sme položili aj predsedovi Pápežskej rady Cor Unum, ktorá je akýmsi ministerstvom pre charitu pápeža a po celom svete distribuuje pomoc najchudobnejším alebo postihnutým prírodnými katastrofami.

„Je ťažké odpovedať na túto otázku, pretože chudoba bola vždy ľudskou realitou. Myslím si tiež, že chudoba je skutočnosťou zapríčinenou ľuďmi: Pretože ak vytvárame okolnosti života ako je vojna, zapríčiňujeme chudobu. Ak vytvárame nespravodlivosť, napr. nejakú ekonomickú organizáciu, ktorá poskytuje výhody len bohatým, vytvárame chudobu. Preto chudoba je ľudská skutočnosť, ktorá bude vždy existovať, ktorá ale nie je len negatívnym aspektom. Zdá sa mi, že chudoba môže byť aj pozitívnou skutočnosťou, pretože je to spôsob života v striedmosti, jednoduchosti, bez zaťažovania našich životov toľkými nepodstatnými vecami.“

Kardinál, inak pôvodom z Guiney v západnej Afrike, poukázal na zaujímavý paradox chudoby a slobody, či dokonca šťastia:

„Na základe mojich skúseností napríklad vnímam, že chudobné krajiny sú radostnejšie, majú viac dôvery v život, väčšiu spokojnosť, než ľudia, ktorí majú všetko. Myslím teda, že musíme bojovať proti biede, teda skutočnosti, že ľudia nemajú nič, žiadny domov, žiadne jedlo, žiadnu zdravotnú starostlivosť. Musia mať minimum nevyhnutné pre dôstojný život ľudských bytostí stvorených na obraz svojho Stvoriteľa. Avšak musíme chudobu aj podporovať, pretože je aj dobrom pre ľudí. Už v Starom zákone sa hovorí o chudobných Jahveho, priateľoch Božích; Ježiš sám povedal: «Blahoslavení chudobní» ... V evanjeliu podľa Lukáša zas hovorí: «Pán ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným» (porov. Lk 4,18). A svätý Pavol hovorí, že «Kristus sa stal sa pre nás chudobným, aby sme sa my jeho chudobou obohatili» (porov. 2Kor 8,9). Gaudium et spes hovorí, že «duch chudoby je slávou a znamením Kristovej Cirkvi». A potom, my rehoľníci skladáme sľub chudoby ... Odstraňovanie chudoby z náboženského a ľudského života sa mi nezdá správne. Chudoba je skutočnosťou pozitívnou. Dôležité však je rozlišovať medzi biedou a chudobou. Totiž aj my vytvárame chudobu, keď odopierame človeku možnosť pracovať a získať tak potrebné minimum. Vždy som hovoril, že sa tieto slogany ‚Musíme odstrániť chudobu‘ sú urážkou chudobných, pretože Ježiš povedal: «Chudobných budete mať vždy». Avšak musíme pracovať na tom, aby tu nebola bieda.“

Kardinál Sarah uviedol príklad, ako odpovedá Cirkev na drámu chudoby, biedy:

„Podľa mojich skúseností misionári sa vždy snažili dať ľuďom dôstojnosť, cez poskytovanie potravín, starostlivosti o zdravie, budovanie škôl a nemocníc, ako aj skrze podporovanie ich vlastnej produkcie. Takže boj proti chudobe znamená zlepšiť podmienky života a práce v týchto populáciách. A to robí Cirkev všade: buduje školy, zdravotnícke zariadenia, podporuje poľnohospodárstvo. Je skutočne jednou z foriem chudoby nemať školu, a teda nemôcť formovať ducha, viesť k reflexii, aby progres smeroval k celkovému dobru človeka, nie iba materiálnemu, ale aj duchovnému.“

Ako predseda Cor Unum ste niesli príspevky na pomoc obetiam zemetrasenia na Haiti, Japoncom postihnutým zemetrasením a cunami, nedávno ste boli na návšteve utečencov zo Sýrie v Libanone. Čo vám zostalo v mysli z týchto stretnutí? Kardinál odpovedá:

„Čo sa ma najviac dotklo bolo, keď som vidiel to očakávanie ľudí, a nehovorím len o materiálnej pomoci. Keď som bol naposledy v Libanone, bola tam pani, ktorá mi povedala: ‚Vezmite si môjho syna, má štyri mesiace, vezmite ho a zachráňte.‘ Táto žena, celá zahalená, žiadala s plačom o pomoc, pretože bola dojatá, ako sa o ňu s láskou a úctou postarali... Aj keď som bol v Japonsku, dva mesiace po mojom návrate do Ríma som dostal list od istej budhistky, v ktorom napísala: ‚Keď bolo cunami, s množstvom ľudských a materiálnych strát, chcela som si vziať môj život. Ale potom, čo som videla hádzať kvety do vody na uctenie si tých, čo sa stratili v mori, po tom, ako som vás počula modliť sa za rodiny, ktoré trpia, vzdala som sa úmyslu vziať si život‘. Takže to, čo sa ma najviac dotýka, je skutočnosť, že práca Cor Unum nie je prácou, ktorá prináša len materiálnu pomoc, ale aj duchovnú útechu. A pre mňa prinavrátiť dôstojnosť žene, zaobchádzať s ňou ako s človekom milovaným Bohom a sprostredkovať, že ona si to uvedomí, je viac než dávať milióny ... Vidieť chudobu, biedu, životné podmienky mi pomáha lepšie sa modliť za svet, ktorý potrebuje pokoj. My vytvárame túto biedu, a to predajom zbraní, ktoré ničia ľudské životy, ako aj touto globálnou ekonomickou štruktúrou, ktorá podporuje nárast chudoby. Z tohto dôvodu robíme našu prácu a zároveň sa modlíme, aby svet prijal od Pána väčšiu múdrosť, aby mohol byť svet krok za krokom lepší. Myslím, že ten, kto prináša lepší svet je Ježiš Kristus, ktorého narodenie čakáme. Nie v Betleheme, ale v našich srdciach, v našich rodinách, v našich politických a ekonomických inštitúciách. Je to on, kto môže zmeniť všetko ...“ –jk-