Vysielanie pre gréckokatolíkov: O prenesení ostatkov sv. Andreja

Autorom príspevku je Mons. Cyril Vasiľ SJ, sekretár Kongregácie pre východné cirkvi

V tomto roku si pripomíname viaceré udalosti viažuce sa k sv. Cyrilovi a Metodovi. Ich dejinná skúsenosť niekedy nachádza historickú paralelu a odozvu aj v iných, širších a celocirkevných súvislostiach. Jednou z takýchto skutočností je to, že vzťahy medzi kresťanským Východom a Západom boli často sprevádzané výmenou, prenesením, či darovaním relikvií významných svätcov, ako znak dobrej vôle i prejav túžby po cirkevnej jednote.

Tak vidíme, že práve pred 1145 rokmi prišli do Ríma naši slovanskí apoštoli, solúnski bratia Sv. Cyril a Metod. Pozval ich tu pápež Mikuláš I. krátko pred svojou smrťou (zomrel 13. novembra 867), a pri príchode do Ríma už členov byzantskej misie privítal nový pápež Hadrián II., ktorý bol zvolený 14. decembra 867.
Konštantín a Metod niesli so sebou časť pozostatkov rímskeho pápeža a mučeníka Klementa, ktoré Konštantín objavil pri svojej predchádzajúcej misijnej ceste medzi Chazarmi na Kryme. Táto skutočnosť vzbudila osobitný záujem pápeža, rímskeho duchovenstva, ale aj pospolitého ľudu.
Prof. Michal Lacko predpokladá, že slovanskí pútnici prichádzali do Ríma zo severu pravdepodobne po starodávnej rímskej ceste Via Flaminia. Prichádzajúc po tejto ceste zo severu na okraji Ríma slovanskí apoštoli teda prešli cez povestný Milvijský most a pokračovali ku severnej bráne mesta. Je to práve tento most, pri ktorom sa pred 1800 rokmi 28. októbra 312 odohrala známa bitka medzi cisárom Konštantínom a uzurpátorom Maxenciom. Podľa tradície, Konštantín mal pred bitkou videnie kríža s nápisom – A v tomto znamení zvíťazíš! - načo dal pre svoje vojská zhotoviť zástavy so znamením kríža – a v boji zvíťazil, stanúc sa tak jediným vládcom celého impéria. Nasledujúci rok vydal tzv. Milánsky edikt, ktorým udelil slobodu k verejnému vyznávaniu kresťanstva v Rímskej ríši.

Pravdepodobne niekde tu, pri Milvisjkom moste, alebo pri vstupnej bráne do Ríma, pri Porta Flaminia, teda dnešnej Porta del Popolo uvítal sv. Cyrila a Metoda pápež Hadrián II., ako o tom hovorí Život Konštantína:

A keď došiel (Konštantín) do Ríma, vyšiel mu oproti sám apoštolský Hadrián so všetkými mešťanmi, so sviečkami, lebo svätého Klimenta ostatky prinášal, mučeníka a pápeža rímskeho. A Boh hneď zázraky preslávne tu urobil. Lebo sa tu človek porazený vyliečil, aj iní mnohí rozličných neduhov sa pozbavili, ako aj zajatci na vzývanie Krista a svätého Klimenta, pozbavili sa tých, čo ich zajali. (ŽK 17).
Italská legenda naviac upresňuje, že vyššie spomenutý pápež Mikuláš pred niekoľkými dňami odišiel k Pánu, Hadrián II, ktorý po ňom nastúpil na rímsky pápežský stolec, počujúc, že spomínaný Filozof prináša so sebou telo blahoslaveného Klimenta, ktoré vlastným pričinením našiel, neobyčajne sa zaradoval, a s duchovenstvom a ľudom vyjdúc im z mesta v ústrety, prijal ich s veľkou poctou. (Ital. 9)

Ďalej pridáva:
Medzitým sa začali v prítomnosti svätých ostatkov z moci všemohúceho Boha diať zázračné uzdravenia, takže ktokoľvek bol postihnutý nejakým neduhom, po vzývaní presvätých ostatkov drahého mučeníka hneď sa uzdravil. Preto sa ta ctihodný pápež, ako aj zhromaždenie všetkého rímskeho ľudu, vzdávajúc Bohu najväčšie vďaky a chvály, radovali a tešili v mene toho, ktorý im po odstupe plynúceho času za ich dní dožičil vo svojom sídle prijať svätého a apoštolského muža a nástupcu samého Petra, kniežaťa apoštolov, a jeho zázrakmi a mocou presláviť nielen celé mesto Rím, ale aj celý svet Rímskej ríše. (Ital. 9)

Môžeme si živo predstaviť, s akou slávnostnosťou prebehlo toto uvítanie pozostatkov sv. Klementa, ktoré do Ríma prinášali s. Cyrila a Metod. Išlo predsa o jedného z prvých pápežov, rodom Rimana, ktorého starokresťanskí autori ako Tertulián, či sv. Hieroným považovali za priameho učeníka apoštolov Petra a Pavla. Pozostatky sv. Klementa boli dočasne vystavené v Chráme sv. Petra vo Vatikáne a neskôr ich pápež slávnostne preniesol do baziliky ktorá bola sv. Klementovi od najstarších čias zasvätená.


Slávnostné privítanie pozostatkov významného svätého nie je ojedinelým javom v dejinám Ríma a podobná udalosť sa viaže aj k Milvijskému mostu a je opäť spojená s Východom.

Jej protagonistom bol o niekoľko storočí neskôr grécky kardinál Besarion, jeden z účastníkov únijného Florentského koncilu, na ktorom došlo k podpísaniu dokumentu o znovuzjednotení medzi rímskou, Katolíckou cirkvou a reprezentantmi konštantínopolskeho patriarchátu. Predovšetkým po páde Konštantínopolu do rúk Turkov, sa tento učený humanista snažil zachrániť množstvo umeleckých, literárnych a duchovných pamiatok, odovzdávajúc ich do opatery kresťanskému Západu a jeho inštitúciám.

Jednou zo vzácnych apoštolských relikvií, veľmi uctievaných na východe, boli relikvie sv. Andreja. Väčšia časť relikvií bola z gréckeho Patrasu – miesta mučeníckej smrti sv. Andreja - prenesená do Konštantínopolu a po jeho vydrancovaní križiakmi v roku 1204 boli tieto pozostatky prenesené do talianskeho Amalfi. Hlava sv. Andreja však naďalej ostala v Patrase. V roku 1460 hrozilo, že aj toto mesto padne do rúk Turkov a bude vyrabované. Pápež Pius II. dal podnet k záchrane relikvií brata apoštola sv. Petra a tak vidíme, že 12. apríla 1462 sa kardinál Bessarion, v sprievode morejského () vládcu Tomáša Paleológa, ktorý opustil svoje kniežatstvo unikajúc pred Turkami, vracal z jednej zo svojich ciest do Grécka a prinášal so sebou ako relikviu hlavu sv. apoštola Andreja.

Na moste ho vítal pápež Pius II. v sprievode kardinálov, kúrie a rímskeho ľudu. Keď spoločne prešli mostom, na mieste dnešného námestia Consalvi boli relikvie položené za rozvaliny starorímskej stavby (pravdepodobne rímskej hrobky) a slávila sa pred nimi liturgia. Potom procesia pokračovala po via Flaminia až k bráne Porta del Popolo. Tu bola relikvia uložená na noc a nasledujúceho rána bola prenesená do baziliky sv. Petra. V roku 1463, na výročie tejto slávnej udalosti dal pápež Pius II. za mostom, na mieste prvej zastávky relikvie na území mesta Ríma, postaviť spomienkovú kaplnku so štyrmi pôvodne alabastrovými stĺpikmi, ktorú je možné vidieť na piazzale Consalvi dodnes, v podobe ktorú získala po reštaurovaní v roku 1869 kedy bola obnovená po tom, čo ju zničil blesk.

Relikvie sv. Andreja boli teda prenesené do Ríma pred 550 rokmi a miesto, ceremoniál ich uvítania i trasa ich prenesenia do Večného Mesta sú v istom slova zmysle vernou kópiou ceremónie privítania relikvií sv. Klementa, ktoré prinavrátili mestu Rímu naši slovanskí apoštoli sv. Cyril a Metod.

Relikvie hlavy sv. Andreja boli uchovávané vo Vatikáne 500 rokov - až do II. Vatikánskeho koncilu. 5 januára 1964 pápež Pavol VI. odovzdal relikvie sv. Andreja opäť predstaviteľovi konštantínopolskeho patriarchátu, patriarchovi Atenagorovi I., ako jedno zo série dôležitých ekumenických gest, ktorými boli sprevádzané začiatky ekumenického dialógu s pravoslávnymi cirkvami. Od tých čias sa datuje tradícia, že na deň sv. Andreja, 30. novembra prichádza do Istanbulu do sídla ekumenického patriarchu, delegácia reprezentantov Svätej Stolice a na sviatok sv. Petra a Pavla zasa delegácia konštantínopolskeho patriarchátu prichádza pozdraviť nástupcu sv. Petra do Ríma.
Keď vo vyznaní viery recitujme že veríme v „spoločenstvo svätých“ , súčasne tým vyznávame, že svätci spájajú cirkevné spoločenstvo za života i po smrti. Príklady sv. Cyrila a Metoda, ale aj bratská väzba spájajúca sv. Petra a sv. Andreja a cirkvi, ktoré ich majú za svojich patrónov, teda Ríma a Konštantínopolu sú toho krásnou ukážkou a potvrdením.

[1] Morea je stredoveký , Benátčanmi používaný názov pre Peloponézsky poloostrov.