Benedikt XVI. uskutočnil pastoračnú návštevu v rímskej farnosti sv. Patrika

Svätý Otec dnes dopoludnia navštívil farnosť sv. Patrika v Colle Penestrino na okraji Ríma. Išlo o 14. pastoračnú návštevu Benedikta XVI. v rímskej farnosti. Hlavným bodom tejto návštevy bolo slávenie Eucharistie z 3. adventnej nedele – nedele radosti. V homílii svätej omše ponúkol pohľad na výzvu dnešných čítaní k radosti a evanjeliovú výzvu k obráteniu:

Drahí bratia a sestry z farnosti sv. Patrika!
Som veľmi rád, že môžem byť medzi vami a spoločne s vami sláviť Eucharistiu. Predovšetkým vám chcem ponúknuť pár myšlienok vo svetle Božieho slova, ktoré sme počuli. Tretia adventná nedeľa sa nazýva nedeľou „Gaudete“, čo znamená, že liturgia nás pozýva v radosti. Advent je časom snahy o obrátenie, aby sme pripravili cestu Pánovi. Cirkev nám však už dnes dáva možnosť vychutnávať radosť Vianoc, ktoré sú blízko. Naozaj, advent je aj obdobím radosti, pretože počas neho sa v srdciach veriacich prebúdza očakávanie Spasiteľa. Príchod milovanej osoby je vždy dôvodom pre radosť. Tento prvok radosti je zjavný v biblických čítaniach dnešnej nedele. Evanjelium však zodpovedá ďalšej charakteristickej dimenzii adventu: obráteniu v pohľade na zjavenie Spasiteľa, ohláseného Jánom Krstiteľom.

V prvom čítaní sme počuli výzvu k radosti. Úryvok začína vyjadrením: „Plesaj, dcéra Siona, jasaj Izrael, teš a raduj sa z celého srdca, dcéra Jeruzalema!“ (Sof 3,14), Tento výrok sa ponáša na slová anjela počas zvestovania Panne Márii: Raduj sa, plná milosti (porov. Lk 1,26). Hlavný dôvod, pre ktorý má dcéra Siona jasať, je vyjadrený slovami, ktoré sme práve počuli: „uprostred teba je Pán“ (Sof 3,15.17), čo doslova značí „je v tvojom lone“, s jasným odvolaním sa na prebývanie Boha v Arche zmluvy, ktorá má svoje miesto uprostred ľudu Izraela. Prorok nám chce povedať, že už niet dôvodu na beznádej, znechutenie, smútok, nech by bola situácia, ktorej treba čeliť, akákoľvek. Sme si istí Pánovou prítomnosťou, ktorá sama o sebe je schopná upokojiť a potešiť naše srdcia. Prorok Sofoniáš, z ktorého knihy sme čítali, nám okrem toho vysvetľuje, že táto radosť je vzájomná. Sme pozvaní radovať sa, ale i Pán sa teší zo vzťahu s nami. Prorok píše: „Uprostred teba je Pán, tvoj Boh, spásonosný hrdina; zajasá nad tebou od radosti, obnoví svoju lásku, výskať bude od plesania” (v. 17). Radosť, ktorú tu prorok prisľubuje, sa naplní v Ježišovi, ktorý je v lone Márie, „dcére Siona” a tak prebýva uprostred nás (porov. Jn 1, 14). On, prichádza na svet a prináša nám svoju radosť, ako sám povedal svojim učeníkom: „Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná” (Jn 15,11). Ježiš uskutočňuje pre ľudí spásu, nový vzťah s Bohom, ktorý prekonáva zlo a smrť a vedie k pravej radosti, vychádzajúcej z vedomia Pánovej prítomnosti. On prichádza, aby osvietil našu púť, ktorá je často poznačená temnotou sebectva. Môžeme sa zamyslieť na skutočnosťou, či sme si naozaj vedomí Pánovej prítomnosti medzi nami. On nie je vzdialeným Bohom, ale Bohom s nami, Bohom medzi nami, prebývajúcim v Najsvätejšej Eucharistii. Stojí pri nás v živej Cirkvi a my smieme byť nositeľmi Božej prítomnosti. Boh sa z nás raduje a my sa smieme tešiť. Boh jestvuje, je dobrý a blízky.

V druhom čítaní sv. Pavol pozýva kresťanov vo Filipách, aby sa radovali v Pánovi. Môžeme sa tešiť? Prečo je to potrebné? Sv. Pavol odpovedá: „Pán je blízko“ (Flp 4,5). O niekoľko dní budeme sláviť Vianoce, sviatky príchodu Boha, ktorý sa stal dieťaťom, naším bratom, aby prebýval medzi nami a zdieľal náš ľudský údel. Z tejto blízkosti a prítomnosti sa máme radovať a snažiť sa stále viac porozumieť skutočnosti, že On je naozaj blízko. Tak nás prenikne Božia dobrota a Kristova radosť. Pavol, v ďalšom zo svojich listov zdôrazňuje, že nás nič nemôže odlúčiť od Božej lásky prejavenej v Kristovi. Iba hriech nás od neho vzďaľuje a je faktorom oddelenia, ktorý my sami vnášame do vzťahu s Pánom. Ale, i keď sa oddialime, On nás neprestáva milovať a ostáva nám nablízku so svojím milosrdenstvom, s ochotou odpustiť a znovu nás prijať vo svojej láske. Preto sa nemáme báť, pokračuje sv. Pavol, pretože vždy môžeme Pánovi prednášať svoje žiadosti, potreby, starosti, „s modlitbou a prosbou“ (porov. v. 6). Toto je veľký dôvod pre radosť: vieme, že vždy sa môžeme modliť k Pánovi. On nás počuje, nie je Bohom vzdialeným, ale skutočne počúva, pozná nás. Vieme, že nikdy neodmietne naše modlitby, i keď neurobí hneď podľa našich predstáv, ale odpovie. A apoštol dodáva: „so vzdávaním vďaky“ (tamže). Radosť, ktorú nám Pán komunikuje, v nás má nájsť vďačnú lásku. Radosť je ozajstná len vtedy, keď uznávame jeho milosrdenstvo, keď sme pozorní voči prejavom jeho láskavosti, ak skutočne vnímame dobrotu Boha s nami a ďakujeme mu za všetko, čo denne dostávame. Ten, kto prijíma Pánove dary sebeckým spôsobom, pravú radosť nenájde. Kto však využíva príležitosti, aby ho pre jeho dary miloval s úprimnou vďačnosťou a ďalej odovzdával jeho lásku, ten má srdce plné naozajstnej radosti. Pamätajme na to!

Po oboch čítaniach pristúpme k evanjeliu. Vyzýva nás prijať Pána a pripraviť sa na jeho príchod prehodnotením nášho spôsobu života. Rôznym osobám, ktoré sa pýtajú, čo majú robiť, aby boli pripravené na príchod Mesiáša (porov. Lk 3,10.12.14), Ján Krstiteľ odpovedá, že Boh nevyžaduje nič mimoriadne, okrem toho, aby každý žil podľa kritérií spolupatričnosti a spravodlivosti. Bez nich sa nemôžeme dobre pripraviť na stretnutie s Pánom. Pýtajme sa teda Pána, čo očakáva a podľa toho konajme. Pokúsme sa pochopiť, že nechce mimoriadne veci, ale obyčajný život v poctivosti a dobrote. Ján Krstiteľ tiež naznačuje, koho máme nasledovať s vernosťou a odvahou. Hovorí, že on nie je Mesiáš a potom dôrazne vyhlasuje: „Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi” (v.16). Tu je evidentná Jánova hlboká pokora, ktorou uznáva, že jeho poslaním je pripraviť cestu pre Ježiša. Slovami “ja vás krstím vodou” vysvetľuje, že jeho činnosť má symbolický význam. On nemôže odstrániť a odpustiť hriechy. Krstiac vodou môže iba naznačiť, že je potrebné zmeniť život. Zároveň ohlasuje príchod “mocnejšieho”, ktorý “vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom” (tamže). Ako sme počuli, tento veľký prorok používa silné metafory, ktorými vyzýva k obráteniu. Nechce nimi vyvolať strach; jeho zámerom je, aby podnietili ľudí k hlbšiemu prijatiu Božej lásky, ktorá jediná môže naozaj očistiť náš život. Boh sa stáva človekom, aby nám daroval nádej, ktorá je zároveň istotou. Ak ho nasledujeme, ak žijeme pravdivo náš kresťanský život, on nás pritiahne k sebe, privedie nás do spoločenstva s ním. V našom srdci bude pravá radosť a ozajstný pokoj i v ťažkostiach a vo chvíľach slabosti.

(V ďalšej časti homílie sa Svätý Otec venoval histórii navštívenej farnosti a poďakovaniu kňazom a veriacim tejto farnosti.)

Na záver dodal:
Drahí bratia a sestry, ako sme už povedali na začiatku tejto sv. omše, dnešná liturgia nás volá k radosti a obráteniu. Otvorme naše vnútro tomuto pozvaniu. Bežme v ústrety Pánovi, ktorý príde, nasledujúc a prosiac o príhovor sv. Patrika, veľkého evanjelizátora a Pannu Máriu, ktorá v tichu a modlitbe očakávala a pripravovala sa na narodenie Vykupiteľa. Amen!
Preklad: sr. Agnes Jenčíková CJ