Komentár Mons. Mariána Gavendu: Nepredajné Vianoce

Vzácny tovar či okrasné exponáty zvyknú bývať v obchodoch označené ako „nepredajné“. Taký lístok by sa žiadalo priložiť aj k všetkému, čo súvisí s Vianocami. A vlastne ani netreba, vyplýva to z ich povahy. Veľká krása i veľká láska odjakživa fascinuje umelcov. Darí sa im však ku nej len matne priblížiť, prchavo ju uchopiť. Presahuje každý ľudský výtvor i cit. Práve preto neustále fascinuje a nikdy ju nezastrie gýč ani vulgárnosť.

Komercia v súvise s Vianocami – a práve sme ňou už celé týždne zaplavení – býva prezentovaná, kritizovaná i odsudzovaná ako ich protiklad, ako niečo, čo podstatu Vianoc zneužíva i ničí. Hovorí sa, že „falošné predstavy sú ako falošné peniaze: podvodník ich vyrobí a čestní ľudia používajú bez toho aby vedeli, že sú aktérmi podvodu.“ Aj s Vianocami je to neraz tak. Komercializácia Vianoc je však tak veľmi silný fenomén, že si zaslúži aj hlbšiu analýzu. Podstatou každej komerčnej reklamy je, že sa snaží prebudiť v človeku niektorú túžbu a podvedome ju spojiť s tovarom, ktorý si treba kúpiť, aby človek túto túžbu zasýtil. Inak pôsobí pohľad na zarosenú fľašu minerálky a žiadostivo pijúcu tvár keď je vonku horúco a ste vysmädnutí, inak v zime. Čím silnejšia potreba či túžba, tým istejší efekt. Keď sa potreba zasýti, reklama stráca účinnosť. Preto jej tvorcovia siahajú po čoraz hlbších túžbach človeka. Túžbu po mužnej drsnosti spájajú s cigaretou v ústach, s rýchlym a silným autom, túžbu po nežnej kráse najrozmanitejšími kozmetickými a módnymi ponukami. Medzi najsilnejšie túžby patrí túžba po šťastí, túžba po láske, spojená i so sexuálnou túžbou, túžba po úspechu a kráse. Reklama dokáže celé desaťročia rozochvievať jej jemné struny a ponúkať na jej uspokojenie produkty, ktoré s ňou neraz vôbec nesúvisia. Vidíme, že aj Vianoc akoby sa ľudia nevedeli nasýtiť. Celé desaťročia bola popieraná pravá podstata Vianoc a redukovaná na kapra, jedličku a čokoládového Deda Mráza v lacnej pozlátke. Cez ostatné desaťročia len vzrástla rozmanitosť týchto vonkajších a druhoradých okrás. Vidíme však, že Vianoce ľudí neustále fascinujú, deti, mladých, dospelých i starých. Je to výzva položiť si otázku, kde je skutočné žriedlo tejto neustále fascinujúcej, a preto aj neustále skomercializovateľnej príťažlivosti Vianoc?

Psychológovia i sociológovia hovoria ju vysvetľujú krásnymi spomienkami z detstva, ku ktorým sa človek cez Vianoce túži vrátiť, oživiť ich v sebe alebo sprostredkovať druhým. Rodičia chcú svojim deťom vytvoriť to, čo bolo krásne v ich detstve. A možno aj nebolo, ale po čom sami túžili. No čaro Vianoc fascinuje aj tých, čo detstvo pekné nemali. Mnohí autori hovoria aj o hlbokej túžbe po pokoji, rodinnej pohode a šťastí, ktoré človek tým túžobnejšie hľadá, čím menej ho má. Viktor Frankl neraz zdôrazňoval, že šťastie je niečo, čo stretáme popri našej životnej ceste, ak táto smeruje k svojmu cieľu. Kto spraví cieľ zo samotného šťastia, nikdy ho nenájde. Ktosi povedal, že „verejná mienka je ako mlieko či mäso, ktoré si kupujeme v obchode len preto, že je to výhodnejšie, než chovať kravu. Nezaručuje to však, že nám doňho neprilejú vody“. Tak je to aj so všeobecne ponúkanými názormi o Vianociach a tej vody je v nich tak veľa, že človeku nevdojak prichádza na myseľ známy slogan: „všetko je podvod, len mlieko je voda“.

Kresťania pripomínajú, že podstatou Vianoc je liturgické slávenie narodenia Božieho Syna, Ježiša Krista, najväčšej a najdôležitejšej udalosti pre vesmír, ľudstvo i každého človeka. Ostatné zvyky sú len vyjadrením tejto skutočnosti a bez nej strácajú svoj pravý zmysel a hlavne vnútorný náboj. Tomu však protirečí, že Vianoce fascinujú aj tých, pre ktorých narodenie Krista fakticky takmer nič nehovorí. Zdá sa, že Vianoce rozochvievajú prazáklad bytosti každého človeka, ku ktorému sme boli najbližšie práve ako deti. Tam kdesi tušíme svoju pravú identitu. Šťastie je len sprievodný jav jej postupného napĺňania. Čím dlhšie človek žije, tým väčšie je obyčajne jeho manko voči tomu, kým chcel a mal byť, kým sa má stávať a kým sa už stal. Veľkosť človeka sa meria veľkosťou jeho túžob. Tie sú nekonečné a teda aj nenaplniteľné. To však neraz pôsobí peklo na zemi, predobraz večného pekla...

Práve bod, kde spomienka zobúdza najhlbšie, nekonečné a nesplniteľné túžby je miestom, kde sa jadro každej ľudskej bytosti podstatne spája s tajomstvom Vianoc. Len vďaka tomu, že sa Boh stal človekom, sa človek môže stať Bohom, jeho prirodzenosť môže mať účasť na Božej prirodzenosti. Nekonečný Boh, večné Logos, Slovo, ktoré bolo na počiatku u Boha a skrze ktoré povstalo všetko z toho, čo povstalo je prítomný v malom dieťati. Cezeň vstupuje do každého človeka a jedine cez toto Dieťa môže človeka naplniť nekonečný Boh. Láska je vzťah s druhou bytosťou a nie nejaká nezávislá emotívna či vesmírna energia. Absolútna láska, po ktorej vedome či podvedome každý túži, je možná len vo vzťahu s absolútnou bytosťou, ktorá sa človeku približuje ako človek. Každý jeden človek, veriaci či neveriaci, hľadajúci i príslušník ktoréhokoľvek nekresťanského náboženstva v podstate túži po dieťati Ježišovi, ktorý jediný bol skutočne Bohom a stal sa skutočne človekom. Vianoce každému človeku ukazujú alebo aspoň dávajú tušiť, čo a kto môže naplniť jeho najhlbšie túžby a nájsť jeho vlastnú identitu. Spomienka na ranné detstvo, za ktorou sa snažíme aspoň matne dotknúť toho kým sme, je nevyhnutne spojená s Vianocami. Nielen preto, že Vianoce tieto spomienky vyvolávajú, ale najmä preto, že na ne odpovedajú. Len v spojení s Bohom, ktorý sa stal človekom, sa aj človek môže stať plne človekom.
Táto najhlbšia pravda vysvetľuje, prečo vianočná reklama patrí medzi najúčinnejšie a nikdy neopotrebovateľné. Obchodníci z nej ťažia, aby predávali svoj tovar. Veriaceho by mal pohľad na fascinujúcu silu predvianočnej reklamy viesť do hĺbok jeho vnútra a v ňom k oživeniu vzťahu s Bohom, ktorý sa stal človekom. Namiesto kritizovania predvianočného zhonu a komercie je osožnejšie aj s druhými sa porozprávať o týchto hlbokých pravdách. Duch Svätý nerobí nové veci, ale robí veci novými. Nech zavanie a urobí novými aj blížiace sa Vianočné sviatky.