Benedikt XVI. pred Anjel Pána: Poslanie Jána Krstiteľa je vždy v službe Kristovi
Vo veľmi chladnom a slnečnom počasí sa na námestí Sv. Petra zišlo niekoľko tisíc pútnikov
z rôznych krajín, aby si vypočuli príhovor Svätého Otca a pomodlili sa spolu s ním
poludňajšiu modlitbu Anjel Pána. Benedikt XVI., vychádzajúc z dnešného evanjelia,
hovoril o vzťahu medzi Ježišom a Jánom Krstiteľom:
Drahí bratia a sestry!
Liturgia adventného obdobia osobitne upozorňuje na dve postavy, ktoré pripravujú
príchod Mesiáša. Sú nimi Panna Mária a Ján Krstiteľ. Svätý Lukáš nám dnes predstavuje
tú druhú postavu a robí to inak ako ostatní evanjelisti. «Všetky štyri evanjeliá
spájajú začiatok Ježišovej činnosti s postavou Jána Krstiteľa, ktorého prezentujú
ako jeho predchodcu. Svätý Lukáš predstavuje ich vzájomné spojenie,
aj čo sa týka ich jednotlivých poslaní, ešte skôr. Ježiš a Ján sú vo vzájomnom
spojení už od počatia a narodenia» (Ježišovo detstvo, 23). Toto
začlenenie nám pomáha pochopiť, že Ján, ktorý je synom Zachariáša a Alžbety, oboch
z kňazských rodín, je nielen posledným z prorokov, ale reprezentuje celý kňazský rod
Starého zákona. Takto vlastne pripravuje ľudí na novozákonný duchovný kult, ktorý
začína Kristus (porov. ibid. 27-28). Lukáš zároveň rozptyľuje akékoľvek mýtické predstavy,
ktoré vznikajú pri čítaní iných evanjelií, keď Jánov život vsádza do konkrétnych dejinných
udalostí: «V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Poncius Pilát spravoval Judeu
... za veľkňazov Annáša a Kajfáša...» (Lk 3,1-2). V tomto historickom kontexte
sa deje iná, skutočne veľká udalosť, Kristovo narodenie, ktoré si jeho súčasníci ani
nevšimli. U Boha robia veľké postavy dejín kulisu pre tých najmenších!
Ján
Krstiteľ opisuje seba samého ako «hlas volajúceho na púšti. Pripravte cestu Pánovi,
vyrovnajte mu chodníky!» (Lk 3,4). Hlas ohlasuje slovo, ale v tomto prípade ho
Božie slovo predchádza, pretože ono samo zostupuje na Zachariášovho syna Jána, na
púšti (porov. Lk 3,2). Jemu je teda zverené veľké poslanie, ale vždy v službe Kristovi.
Svätý Augustín to komentuje: «Ján je hlasom. O Pánovi sa ale hovorí: ‚Na počiatku
bolo Slovo‛ (Jn 1,1). Ján je hlasom, čo doznie, Kristus je Večné slovo, ktoré bolo
na počiatku. Ak hlasu zoberieš slovo, čo ostane? Nejasný zvuk. Hlas bez slova sa síce
dotkne sluchu, ale nepovzbudí srdce» (Discorso 293, 3). Našou úlohou je dnes načúvať
tomu hlasu, aby sme si v srdci vytvorili priestor pre prijatie Ježiša, Slova, ktoré
nás spasí. V tomto adventnom čase sa pripravme vidieť očami viery Božiu spásu v jednoduchej
Betlehemskej jaskyni. Uprostred konzumnej spoločnosti, hnanej pokušením hľadať potešenie
vo veciach, nás Ján Krstiteľ učí žiť základným spôsobom, aby sme Vianoce prežili nielen
ako vonkajší sviatok, ale ako sviatok Božieho syna, ktorý prišiel, aby ľuďom priniesol
pokoj, život a pravú radosť. Našu cestu na stretnutie s Pánom, ktorý prichádza,
zverujeme materinskému príhovoru Panny Márie, aby sme boli pripravení prijať do srdca
a do života Emanuela, Boha s nami. – js –