Benedikt XVI. teologickej komisii: Príčinou násilia nie je viera v Boha, ale relativizmus
„Verným ohlasovaním pravdy viery“ môžu teológovia „participovať na evanjelizačnom
poslaní Cirkvi“. Toto je jedna z nosných myšlienok príhovoru Benedikta XVI., k členom
Medzinárodnej teologickej komisie, ktorých dnes prijal na osobitnej audiencii vo Vatikáne
na záver ich plenárneho zasadania. Osobitne sa Svätý Otec venoval téme sensus fidei
veriacich (teda ich zmysel pre vieru), ktorý nemôže byť v kontraste s učením Cirkvi.
Upozornil, že teológia sa nemôže zameniť s inými „náboženskými vedami“, pretože ona
je „neoddeliteľne spojená s náboženským vyznávaním a rozumom“. Preto teológom zdôraznil,
že musia brať do úvahy sensus fidei, teda spoločné cítenie veriacich. Avšak
je nevyhnutné stanoviť jasné kritériá, ktoré umožnia rozlíšiť autentický sensus
fidelium od falošného: „V skutočnosti nejde o akýsi druh verejného cirkevného
presvedčenia a je nemysliteľné používať ho proti učeniu Magistéria, pretože sensus
fidei sa môže autenticky rozvinúť vo veriacom iba do takej miery,
v akej sa v plnosti zúčastňuje na živote Cirkvi, čo si vyžaduje zodpovedné prijatie
jej učenia.“
Pokračoval, že spoločný zmysel veriacich pre vieru prináša
so sebou „boj proti predsudkom, podľa ktorých náboženstvá, predovšetkým tie monoteistické,
sú príčinou násilia“, pretože predpokladajú existenciu univerzálnej pravdy. Podľa
niektorých by „polyteizmus hodnôt“ mohol byť garanciou „tolerancie“ a „spoločenského
pokoja“ a bol by v súlade „s duchom pluralitnej demokratickej spoločnosti“. Svätý
Otec to označil za nepravdivé tvrdenie, pretože „Pán svedčí o radikálnom odmietnutí
každej formy nenávisti a násilia v prospech prvenstva lásky“.
„Keď sa v
dejinách vykonali násilnosti v Božom mene, nemôžu sa pripísať monoteizmu, ale historickým
príčinám, predovšetkým ľudským chybám (...) Ak sa všetkým odmieta možnosť odvolať
sa na objektívnu pravdu, dialóg sa stáva nemožným a násilie, či už verejné alebo skryté,
sa stáva pre ľudské vzťahy pravidlom. Bez otvorenia sa nadprirodzenosti, ktorá umožňuje
nájsť odpovede na otázky o zmysle života a o morálnom spôsobe života, sa človek stáva
neschopným konať podľa spravodlivosti a angažovať sa v prospech pokoja“. Svätý
Otec na záver dodal, že „ak narušenie vzťahu medzi človekom a Bohom má za následok
narušenie vzťahov medzi ľuďmi navzájom“, potom zmierenie sa s Bohom prostredníctvom
Krista, je „základným zdrojom jednoty a bratstva“. – js –