Benedikt XVI. Pápežskej rade pre spravodlivosť a pokoj: „Evanjelium nás robí nositeľmi vízie človeka s jeho dôstojnosťou“

„Politická autorita a univerzálna jurisdikcia“ – je téma tohtoročného 27. plenárneho zasadnutia Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj, ktoré sa koná vo Vatikáne v dňoch od 3. do 5. decembra. Je neodmysliteľne poznačené kontextom Roka viery, nedávnou biskupskou synodou o novej evanjelizácii, ako aj 50. výročím Druhého vatikánskeho koncilu a rovnako 50. výročím encykliky blahoslaveného pápeža Jána XXIII. Pacem in terris, ktoré si pripomenieme v apríli budúceho roku. Z tohto samotného faktu vyplývajú mnohé impulzy, ako poznamenal pápež Benedikt XVI. v úvode svojho dnešného príhovoru k účastníkom zasadnutia, ktoré otvoril kardinál Peter Turkson, predseda pápežskej rady.

„Sociálna náuka Cirkvi, ako učil blahoslavený Ján Pavol II., je integrálnou súčasťou misijného poslania Cirkvi“ (porov. enc. Centesimus annus, 54), poznamenal Benedikt XVI. citujúc slová svojho predchodcu, z čoho vyvodil, že máme „o to väčší dôvod považovať ju za dôležitú pre novú evanjelizáciu“ (porov. tamtiež, 5; enc. Caritas in veritate, 15). V tomto zmysle Svätý Otec ďalej uviedol:

„Prijatie Ježiša Krista a jeho evanjelia, rovnako ako v osobnom živote tak aj v sociálnych vzťahoch, nás robí nositeľmi vízie človeka s jeho dôstojnosťou, jeho slobodou a vzťahmi, nositeľmi vízie vyznačujúcej sa transcendentnom v zmysle horizontálnom aj vertikálnom. Integrálna antropológia, ktorá vychádza zo Zjavenia a používania prirodzeného rozumu, závisí od formulovania a významu ľudských práv a povinností, ako nám pripomenul blahoslavený Ján XXIII. práve v Pacem in terris (porov. b. 9). Práva a povinnosti v skutočnosti nemajú ako jediný a výhradný základ sociálne povedomie ľudí, ale závisia predovšetkým od prirodzeného mravného zákona, ktorý je vpísaný Bohom do svedomia každého človeka, a teda v konečnom dôsledku od pravdy o človeku a spoločnosti."

Svätý Otec upozornil aj na ďalší zaujímavý fakt, že hoci obrana ľudských práv urobila v súčasnej dobe veľký pokrok, naša dnešná kultúra, ktorá sa okrem iného vyznačuje utilitaristickým individualizmom hľadajúcim vlastný prospech a technokratickým ekonomizmom, teda diktatúrou technického pokroku a ekonomického zisku, inklinuje k devalvácii osoby:
„Táto je ponímaná ako akési ‚prchavé‘ bytie bez pevnej konzistencie. Napriek tomu, že je súčasťou nekonečnej siete vzťahov a komunikácie, je dnešný človek paradoxne často izolovaný, pretože je ľahostajný voči zásadnému vzťahu svojho bytia, ktorý je koreňom všetkých ostatných vzťahov, voči vzťahu s Bohom.“
Z novej evanjelizácie spoločnosti môže podľa slov Svätého Otca vzísť nový humanizmus a obnovené úsilie v oblasti kultúry. Môže pomôcť zosadiť z trónu súčasné modly a nahradiť individualizmus, konzumizmus, materializmus a technokraciu kultúrou, bratstvom či veľkorysosťou, ktorá je inšpirovaná solidaritou. Tajomstvo života spoločnosti, v ktorej je človek plne človekom, ako aj tajomstvo pokojného spolunažívania, obnovy politiky a inštitúcií je v Ježišovom príkaze lásky: «Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás» (Jn 13, 34) – povedal pápež počas dnešnej audiencie účastníkom plenárneho zasadnutia Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj. V závere audiencie v Klementínskej sále sa Benedikt XVI. poďakoval tejto pápežskej inštitúcii za to, že sa v spolupráci s ďalšími inštitúciami dôsledne zaoberá námetmi, ktoré ponúkol v encyklike Caritas in veritate; a to ako prostredníctvom úvah o reforme medzinárodného menového a finančného systému na tomto plenárnom zasadnutí rady, ale aj na pripravovanom medzinárodnom seminári, ktorý bude venovaný jubilujúcej encyklike Pacem in terris v budúcom roku. –jk-