Prvé vešpery Prvej adventnej nedele s Benediktom XVI.

Cirkev dnes vstupuje do Adventného obdobia. Modlitbe prvých vešpier Prvej adventnej nedele v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne predsedal dnes večer o 17.30 hod. Svätý Otec. Stalo sa už tradíciou, že na tejto modlitbe sú prítomní študenti a zamestnanci pápežských a rímskych univerzít. V závere spoločnej modlitby odovzdala delegácia rímskych študentov ikonu Panny Márie Sídla múdrosti delegácii zástupcov brazílskych vysokých škôl v súvislosti s budúcimi Svetovými dňami mládeže v Riu de Janeiro v júli 2013.

«Verný je ten, ktorý vás volá» (1Sol 5,24). Tieto slová sv. Pavla z Listu Solúnčanom boli úvodom homílie pápeža Benedikta XVI. počas liturgie vešpier. Potom pokračoval:
„Drahí univerzitní priatelia, slová apoštola Pavla nás privádzajú k pochopeniu skutočného významu liturgického roka, ktorý dnes večer začíname modlitbou prvých vešpier Adventu. Celoročné putovanie Cirkvi je zamerané na objavovanie a prežívanie vernosti Boha, Ježiša Krista, ktorý sa nám opäť v betlehemskej jaskyni predstaví s tvárou Dieťaťa. Celý príbeh spasenia je cestou lásky, milosrdenstva a zhovievavosti: od stvorenia cez vyslobodenie ľudu Izraela z Egyptského otroctva, k odovzdaniu Zákona na Sinaji, až po návrat domov z babylonského zajatia. Boh Abraháma, Izáka a Jakuba bol vždy blízkym Bohom, ktorý nikdy neopustil svoj ľud. Niekoľkokrát znášal s bolesťou ich neveru a trpezlivo čakal na návrat, vždy v slobode lásky, ktorá predchádza a podporuje milovaného, pozorná voči jeho dôstojnosti i najhlbším túžbam.
Boh sa neuzavrel do svojho neba, ale sklonil sa k osudu človeka: toto je obrovské tajomstvo, ktoré presahuje akékoľvek očakávania. Boh vstupuje do ľudských dejín nepredvídaným spôsobom ako dieťa, prechádzajúc štádiami vývoja ľudského života, aby sa celé naše jestvovanie, duch, duša a telo – ako to pripomenul sv. Pavol – zachovalo neporušené a bolo pozdvihnuté do Božích výšin. Toto všetko Boh koná pre svoju vernú lásku k ľudstvu. Keď je láska pravá, vo svojej podstate je nasmerovaná na čo najväčšie dobro druhého a neobmedzuje sa iba na dodržiavanie záväzkov vyplývajúcich z priateľstva, ale ide ďalej bez vypočítavosti a ohraničení. Toto uskutočnil živý a pravý Boh, ktorého tajomstvo nám zjavuje sv. Ján: «Boh je láska» (1 Jn 4,8.16). Tento Boh prijíma v Ježišovi z Nazareta celé ľudstvo, jeho dejiny a dáva im nové, konečné smerovanie k obnovenému bytiu ľudskej osoby, charakterizovanému tým, že pochádza od Bohom a k nemu smeruje (porov. L´Infanzia di Gesù s. 19).

Drahí mladí, ctení rektori a profesori. Som rád, že môžem tieto úvahy zdieľať spolu s vami, zástupcami rímskeho univerzitného sveta, do ktorého osobitným spôsobom patria štátne a súkromné univerzity a Pápežské inštitúcie, už dlhé roky spoločne vydávajúce svedectvo o plodnom dialógu a spolupráci medzi rozličnými myšlienkovými prúdmi a teológiou.

V nasledujúcej časti príhovoru Benedikt XVI. pozdravil cirkevné a vládne autority prítomné na slávnosti. Ďalej pokračoval:
„Osobitne pozdravujem vás, drahí študenti rímskych vysokých škôl, ktorí ste si obnovili vieru nad hrobom sv. apoštola Petra. Prežívate chvíle, v ktorých sa pripravujete na veľké rozhodnutia v živote i v službe Cirkvi a spoločnosti. Dnes večer môžete zakúsiť to, že nie ste sami: sú s vami učitelia, univerzitní kapláni, predstavení kolégií. Je s vami aj pápež! Predovšetkým ste včlenení do veľkého rímskeho akademického spoločenstva, v ktorom je možné napredovať v modlitbe, štúdiu, v konfrontácii a vo svedectve evanjeliu. Je to vzácny dar. Pokúste sa ho vnímať ako znamenie Božej vernosti, ktoré vám ponúka príležitosti pripodobniť sa vo svojom živote Kristovi a nechať sa ním posväcovať až k dokonalosti (1 Sol 5,23). Liturgický rok, ktorý začíname dnešnými vešperami, bude aj pre vás putovaním, počas ktorého znovu zažijete tajomstvo Božej vernosti, na základe ktorej ste povolaní stavať – ako na pevnej skale – svoj vlastný život. Prežívaním a slávením tohto obsahu viery spolu s Cirkvou, spoznáte, že Ježiš Kristus je jediným Pánom vesmíru a dejín, bez ktorého každému ľudskému úsiliu hrozí, že sa stratí v ničote. Liturgia prežívaná v jej skutočnom duchu je vždy školou žitia kresťanskej viery, «teologálnej» viery, ktorá zahrnie celé vaše bytie – ducha, dušu a telo – a urobí z vás živé kamene pri budovaní Cirkvi a spolupracovníkov novej evanjelizácie. Jedinečným spôsobom sa v eucharistii živý Boh stáva tak blízkym, že sa dáva ako chlieb, ktorý je pokrmom na ceste, je prítomnosťou, čo premieňa ohňom svojej lásky.

Drahí priatelia, žijeme v období, v ktorom sa často stretávame s ľahostajnosťou voči Bohu. Myslím si však, že v hĺbke sŕdc tých, čo žijú vzdialení od Boha, jestvuje nostalgia po nekonečne, po transcendentne. Vašou úlohou je svedčiť v univerzitných aulách o Bohu, ktorý je blízko a zjavuje sa pri hľadaní pravdy a riadi každú intelektuálnu činnosť. Preto vyjadrujem vďačnosť a podporu univerzitnému pastoračnému programu s názvom: «Otec ho uvidel ešte v diaľke. Človek dneška, Boh dneška», organizovanému Úradom univerzitnej pastorácie Rímskeho vikariátu. Viera je brána, ktorú Boh otvára v našom živote, aby sme sa mohli stretnúť s Kristom, v ktorom sa dnešný človek stretáva s dnešným Bohom. Kresťanská viera nie je priľnutím k akémusi všeobecnému a nedefinovanému bohu, ale k Bohu živému, ktorý v Ježišovi Kristovi, vtelenom Slove, vstúpil do našich dejín a zjavil sa ako Vykupiteľ človeka. Veriť znamená zveriť svoj život tomu, ktorý jediný ho môže naplniť v čase a otvoriť ho pre nádej presahujúcu čas. Chcem pozvať celú rímsku akademickú obec uvažovať nad vierou v tomto Roku viery. Pokračujúci dialóg medzi štátnymi alebo súkromnými univerzitami a pápežskými, je čoraz viac svedectvom dôležitej prítomnosti Cirkvi nielen v rímskom, ale i v talianskom a medzinárodnom kultúrnom prostredí.

Drahí priatelia, «verný je ten, ktorý vás volá, a on to aj urobí» (1 Sol 5,24); spraví z vás ohlasovateľov svojej prítomnosti. Dnešnou modlitbou sa vyberieme na cestu k betlehemskej jaskyni, aby sme pocítili skutočnú radosť Vianoc: radosť z prijatia dieťaťa – podľa príkladu Panny Márie a sv. Jozefa – do centra nášho života. To dieťa nám pripomína, že Božie oči hľadia na svet a na každého človeka (porov. Zach 12,4). Božie oči na nás hľadia, pretože on je verný svojej láske! Iba táto istota môže priviesť ľudstvo k pokoju a
rozvoju v tomto momente našich dejín, ktorý je taký delikátny a komplexný. Aj ďalšie Svetové dni mládeže v Rio de Janeiro budú pre vás veľkou príležitosťou ukázať historickú účinnosť Božej vernosti tým, že ponúknete svoje svedectvo a námahu v prospech morálnej a spoločenskej obnovy sveta. Odovzdanie obrazu Panny Márie, Sídla múdrosti, delegácii brazílskych študentov je znamením vašej vzájomnej spolupráce.
Panne Márii, Sídlu múdrosti, zverujem všetkých vás a vašich drahých: vaše štúdium, život na univerzitách; zvlášť formáciu a svedectvo počas tohto Roku viery. Nech je svetlo lámp, ktoré odnášate do svojich univerzitných kaplniek, udržiavané vašou vierou, pokornou a adorujúcou, aby sa každý z vás stal svetlom nádeje a pokoja v univerzitnom prostredí. – jk, js –


Doplnené 2. decembra 2012