Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 34. nedeľu v Cezročnom období - slávnosť Krista
Kráľa
Zamyslenie P. Milana
Bubáka SVD na 34. nedeľu v Cezročnom období – slávnosť Krista Kráľa – s názvom Pilát,
politik:
V nedeľnom evanjeliu, na Sviatok Krista Kráľa, budeme mať pred
sebou najslávnejšieho politika všetkých čias, Poncia Piláta. Celé stáročia ľudia o
ňom uvažujú a snažia sa ho správne posúdiť. Nie je to ľahké. Jedni ho pokladajú za
patróna kompromisníkov. Iní za zločinca, lebo bez neho by Ježiš nebol býval poslaný
na smrť. Iní ho milosrdne ospravedlňujú, veď predsa robil, čo mohol. Aký vlastne Pilát
bol a aká bola jeho vina? Film Umučenie Krista od Mela Gibsona sa na Piláta pozerá
veľmi zhovievavo. Teológ Raymond J. de Souza však hovorí, že hoci film je kvalitný,
v tomto bode ako keby – možno úplne nevedome – reprezentoval myslenie našej kultúry.
Našej politickej kultúry. Pozrime sa ako.
Pilát, ako ho popisujú evanjeliá,
nie je krvilačným tyranom. Evanjeliá nám ho predstavujú nie ako zúrivého zabijaka,
ale skôr ako vykoreneného pragmatika. Je v nich predstavený ako človek, ktorý je v
snahe vyriešiť politický problém ochotný preliať i nevinnú krv. V zdravej politickej
kultúre niekoho obviniť, že obetoval princíp kvôli politickým výhodám by bolo tvrdým
obvinením. No v kultúre, v ktorej bol prístroj na vymeriavanie hektárov zeme nie nástrojom
zemepisným, ale skorej politickým, bolo toto viac než normálne. Všetky štyri evanjeliá
tvrdia, že Pilát bol presvedčený o Ježišovej nevine. A jeho moc bola veľká: bolo úplne
na ňom, či Ježiša prepustí alebo ho pošle na smrť. Tak to konečne on sám hovorí Ježišovi
aj v nedeľnom evanjeliu. To, či Ježiš pôjde alebo nepôjde na smrť, záležalo úplne
od neho. Ani od veľkňazov, ani od veľrady, ani od Herodesa, ani od davu. Iba a len
od neho.
No pozrime sa na Piláta zblízka, ako sa správa v akcii. Ako sa snaží
veci vyriešiť tak, aby to bolo nie spravodlivé, ale politicky čo najvýhodnejšie, samozrejme
pre neho samého. Pilát sa nachádza vo víre snáh: najprv chce to, potom ono, najprv
jedno, potom druhé. Manévruje všetkými smermi, len aby sa mohol vyhnúť tomu, o čom
bol presvedčený, že je správne. Pilát hrá šach. Evanjelium sv. Jána popisuje 7 rôznych
krokov, ktoré Pilát vykonal, skôr než Ježiša poslal na smrť. Je tam ešte ôsmy, ale
z neho si, zdá sa, ťažkú hlavu nerobí:
1) Najprv sa snaží celú vec hodiť späť
na Veľradu, aj keď v tej chvíli mu je už úplne jasné, že Ježiš je nevinný. 2)
Keď to Veľrada odmietne, znova sa prípadu ujme a Ježišovi začne klásť množstvo rôznych
otázok. Dúfa, že z neho dostane niečo, čoho by sa mohol chytiť, aby mohol potom urobiť
pre seba výhodné rozhodnutie. Nič takého však niet. Proti Ježišovi nenašiel žiadny
dôkaz. No aj napriek tomu ho neprepustí. 3) Keď zistí, že Ježiš je Galilejčan,
celú vec pošle k Herodesovi, ktorý bol práve vtedy v Jeruzaleme. „Veď je to lokálna
a nie celonárodná záležitosť!“ myslí si Pilát. „Nech si to riešia v Galilei.“ Herodes
však nespolupracuje a Ježiša pošle späť. 4) Pilát, keď už vidí, že dôkaz nemá
a že sa z veci nemôže nijako vykrútiť, pokúsi sa väzňa prepustiť. Ale ako to presne
urobiť, aby bol aj vlk sýty aj ovca celá? Vo svojej mysli ho napadne diplomatický
ťah: čo tak odsúdiť ho a potom ho prepustiť v rámci veľkonočnej amnestie, ktorá sa
tradične každoročne udeľovala jednému väzňovi. Istý si svojím výsledkom, rozhodne
sa spýtať na to všetko davu, zhromaždeného vonku. Ak tak urobí, získa si kredit i
alibi. Veď on Ježiša odsúdil, ale dav si ho žiadal prepustiť. A čo mal urobiť, ako
ho prepustiť? No stalo sa s čím nepočítal. Podplatený dav si vyberie radšej zločinca
Barabáša, ako nevinného Ježiša. Pilátov plán teda zlyhal. 5) Na to sa rozhodne
pre ťah na city: Ježiša nechá zbičovať a na hlavu mu dá nasadiť tŕňovú korunu. Tento
neľudský a surový akt, ktorý už sám osebe bol veľkým trestom, aj keď by Ježiša nebol
býval poslal na smrť, však dav nedojme. 6) Pilát opakovane žiada dav, čo by si
želali, aby s Ježišom urobil. Nech mu to povedia oni. Vôľa ľudu je predsa svätá. Dav
je nemilosrdný. Pilát sa zdá byť zaskočený vyhrážkou, že ak Ježiša prepustí, obvinia
ho z nevernosti cisárovi. A tak vydá príkaz Ježiša ukrižovať. 7) Na to vykoná symbolický
akt: pred davom si umýva ruky. Tým sa vzdá všetkej svojej zodpovednosti za príkaz,
ktorý vydal. On nie je zodpovedný. Je to vôľa ľudu. Oni sú zodpovední. No boli? Aj
áno aj nie. Každý v tom dave iste mal zodpovednosť za to, čo svojimi ústami kričal.
No i tak: rozhodnutie poslať Ježiša na kríž bolo rozhodnutím Pilátovým. A on bol zaň
úplne zodpovedný.
A na toto, po procedúre, ktorá trvala nejaké štyri či päť
hodín, bol Ježiš, niekedy okolo poludnia ukrižovaný. Pilát bol rýchly. Pilát bol rafinovaný.
Pilát bol politik. Pilát nič nestratil. Zdá sa, že z toho všetkého iba získal. Sv.
Lukáš hovorí: „V ten deň sa Herodes a Pilát spriatelili, lebo predtým žili
v nepriateľstve.“ (Lk 23,12). A tak sa zdá, že na konci Veľkého piatku
sa Pilát mohol pokojne pozrieť za seba a šťastne si vydýchnuť, pretože toľko toho
dosiahol: kríza je zažehnaná, vzniklo dôležité politické priateľstvo, Veľrada je jeho
dlžníkom, lebo za nich a pre nich vykonal špinavú prácu. A čo sa týka ukrižovania
nevinného? Čo na tom. Jeden život sem, jeden život tam! Čakal ho síce ešte jeden
problém – a to je ten ôsmy krok, ale s tým si snáď ľahko poradí: jeho manželka Klaudia!
Čo ak mu pri večeri položí zopár priamych otázok. Ona mala na to iný názor. Mala sen
a počas súdneho procesu Piláta varovala. Pilát však dúfa, že sa mu podarí manželku
upokojiť. Veď predsa on sám si neželal, aby to takto dopadlo; robil, čo mohol, no
čo mal robiť, keď to dav tak chcel!? Teda záver dnešného dňa je jasný: keď si to
všetko podčiarkol a spočítal: politicky viacej získal ako stratil. Vlastne nestratil
nič. Áno, je pravda, že príkaz ukrižovať Ježiša vydal on, no umyl si po ňom svoje
ruky. Teraz ich má teda čisté. Osobne bol proti ukrižovaniu. Politika si jednoducho
žiada, aby svoje osobné názory nepredkladal davu ako normu. Dôležité je, čo si myslí
dav, a nie on.
Pilát evanjelií je človekom zručným a obratným v umení politiky.
Niet pochybností, že je chytrý: veď všetky možnosti, ktoré boli pred ním, si správne
rozrátal a skalkuloval. Mal skúsenosti. Všetko čo robil, robil pre politický úspech.
Pre dobrý politický výsledok. A to, že zomrie nevinný? Netreba byť emocionálny! On
predsa nebol jediný, kto takto uvažoval. To, že takéto správanie by mohlo byť
pre niekoho prijateľné, ba niekým dokonca obdivované je svedectvom o vnútornom mravnom
zmätku. Evanjelisti nepochybovali o tom, že to čo popisujú, je temný obraz Piláta.
Jeho správanie nie je správaním človeka, ktorý by bol unášaný zlosťou a premožený
nečakanou situáciou. Pilát je chladnokrvný a seba i celú situáciu má pod kontrolou.
Kompromisy, ktoré robí, nie sú jeho vzdaním sa. Sú výsledkom dôslednej kalkulácie.
Kalkulácie, v ktorej smrť nevinného človeka nie je ničím iným, iba obyčajným zrnkom
piesku na váhe.
Ľudia, a zvlášť politici, ktorí majú náchylnosť pokladať Piláta
za nevinného človeka, by mali byť na pozore. Pilát takým nebol. Mnohí z nich sa chvália,
že používajú vyváženosť, že sú schopní robiť rozumné kompromisy kvôli dôležitým veciam,
že majú talent robiť rozumné koalície, ak si to situácia vyžaduje. A ak po ceste padne
za obeť i zopár princípov, čo na tom? Politika je už taká. Vždy je možnosť si umyť
ruky. V októbri 2000 pápež Ján Pavol II. vyhlásil za patróna politikov sv. Tomáša
Morusa. Aj on bol zbehlý v umení politiky. Občas vedel byť i pragmatický. No nikdy
neobetoval na oltári politiky dôležité princípy a pravdu. Nakoniec radšej ponúkol
kráľovi hlavu, než aby zradil pravdu. Pilát obetoval pravdu, aby si zachránil hlavu.
A preto toto je cesta i pre nás. Nepotešujme sa, že nie sme vo vysokej politike.
Každý z nás robí nejakú politiku, na tom malom poli, na ktorom sa práve pohybuje.
Preto je na mieste otázka: Akým politikom som? Kto mi je vzorom pre moje rozhodovania?