Reflexia nad Katechizmom Katolíckej cirkvi: Poznanie Boha
Tretia reflexia P. Dariusza Kowalczyka SJ nad Katechizmom Katolíckej cirkvi: Poznanie
Boha:
Môžeme poznať Boha svojimi vlastnými silami? Odpoveď na túto otázku
môže byť „áno“ alebo „nie“ v závislosti na tom, ako chápeme slovo „poznať“. Nemôžeme
dať nejaký strhujúci dôkaz existencie Boha, pretože Absolútno nemôže byť obsiahnuté
v nijakej sústave ľudského myslenia. Avšak môžeme poznať Boha – ako čítame v 31. bode
katechizmu – v tom zmysle, že môžeme mať presvedčivé „argumenty, ktoré nám umožnia
dosiahnuť istotu“. Inými slovami: jedna vec je, že človek môže prísť skrze poznanie
sveta k poznaniu Boha; iná, že toto vedomie je prenášané presvedčivými dôkazmi na
iného. Katechizmus nehovorí ani tak o „dôkaze“ Boha, ale o jeho „poznaní“. Z rovnakého
dôvodu je lepšie hovoriť nie tak o „dôkazoch existencie Boha“, ale „o cestách“, ktoré
vedú k poznaniu Absolútna. Katechizmus odkazuje na Knihu múdrosti, v ktorej nájdeme
silné slová: „Hlúpi boli totiž všetci ľudia od rodu, ktorým chybovala znalosť Boha,
ktorí z viditeľných dobier nevládali poznať toho, ktorý je (...) Lebo z veľkosti a
krásy stvorení sa úsudkom poznáva ich Stvoriteľ“ (13, 1-5). Máme tiež jasné vyhlásenie
Prvého vatikánskeho koncilu: „Cirkev svätá (...) tvrdí a učí, že Boh (...) môže byť
s istotou poznaný prirodzeným svetlom ľudského rozumu skrze stvorený svet.“ Pozvaní
katechizmom k poznávaniu Boha môže urobiť cvičenie, ktoré nájdeme v „Duchovných cvičeniach“
sv. Ignáca z Loyoly. Ide o pozorovanie, „ako Boh prebýva v stvoreniach: v živloch
tým, že im dáva bytie; v rastlinách tým, že im dáva rast, v živočíchoch, že im dáva
cítiť a v človekovi, že mu dáva rozumieť“ (b. 235). A my vyznávame spolu so žalmistom:
„Nebesia rozprávajú o sláve Boha“ (Ž 19,1). –jk-