Benedikt XVI. v príhovore pred Anjel Pána o Slove, ktoré nepominie
I dnes sa na Námestí sv. Petra vo Vatikáne zišli tisícky veriacich z celého sveta,
aby si vypočuli slová pápeža Benedikta XVI. a spolu s ním sa pomodlili poludňajšiu
modlitbu Anjel Pána. Svätý Otec vo svojom príhovore vychádzal z liturgických čítaní
dnešnej nedele:
Drahí bratia s sestry, v túto predposlednú nedeľu liturgického
roka sme počúvali Markovo podanie časti Ježišovej reči o posledných časoch. (porov.
Mk 13, 24-32). Tieto slová sa s niektorými úpravami nachádzajú i u Matúša a Lukáša.
Je to pravdepodobne najťažší text evanjelií. Táto ťažkosť sa týka jednak obsahu a
tiež použitého jazyka: hovorí sa o príchode, ktorý presahuje kategórie nášho chápania,
a preto Ježiš používa obrazy a slová zo Starého zákona, ale predovšetkým sem vkladá
nové centrum, ktorým je on sám, tajomstvo jeho osoby, jeho smrti a zmŕtvychvstania.
I dnešný úryvok sa začína niektorými vesmírnymi obrazmi, ktoré majú apokalyptický
charakter:„Slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoj jas, hviezdy budú padať
zneba a nebeské mocnosti sa budú chvieť“ (24 -25). Avšak tento
prvok je vyvažovaný tým, čo nasleduje: „Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať
na oblakoch s veľkou mocou a slávou“ (v. 26). Syn človeka je sám Ježiš,
ktorý spája prítomnosť s budúcnosťou; staroveké prorocké výrazy našli nakoniec centrum
v osobe Mesiáša z Nazaretu: on je skutočnou udalosťou, ktorá uprostred zmätku tohto
sveta zostáva pevným a stabilným bodom.
Potvrdzuje to aj iný výraz z dnešného
evanjelia. Ježiš hovorí: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú“(v.
31). Skutočne vieme, že vo Svätom písme je Božie slovo počiatkom stvorenia: všetko
stvorenie počínajúc vesmírom – slnkom, mesiacom, oblohou – sa podriaďujú Božiemu slovu,
jestvujú preto, že boli ním „povolané“ (k existencii). Táto stvoriteľská sila Božieho
slova sa koncentruje v Ježišovi Kristovi, v Slove, ktoré sa stalo telom a prechádza
tiež prostredníctvom jeho ľudských slov, ktoré sú skutočnou „oblohou“, ktorá
usmerňuje myslenie a cestu človeka na Zemi. Preto Ježiš nepopisuje koniec sveta a
ak používa apokalyptické obrazy, nepočína si ako „vizionár“. Naopak, chce zbaviť
svojich učeníkov v každej dobe zvedavosti na predpovede. Namiesto toho im chce dať
kľúč pre hlboké a podstatné čítania, a predovšetkým ukázať správnu cestu dnes i zajtra,
pre vstup do večného života. Všetko pominie – pripomína nám Pán, – ale Božie slovo
sa nemení. Pred ním je každý z nás zodpovedný za svoje postoje. Na základe tohto budeme
súdení.
Drahí priatelia, ani v našich časoch nechýbajú prírodné katastrofy
a, bohužiaľ, ani vojny a násilie. Aj dnes potrebujeme stabilný základ pre náš život
i našu nádej, a to najmä kvôli relativizmu, do ktorého sme ponorení. Nech nám Panna
Mária pomôže prijať toto centrum v osobe Krista a jeho Slova.