Rozhovor s kardinálom Sarahom po návrate z Libanonu

Do Vatikánu sa v sobotu 10. novembra vrátil kardinál Robert Sarah, predseda Pápežskej rady Cor Unum, ktorý z poverenia Svätého Otca navštívil minulý týždeň Libanon. V sídle pobočky organizácie Caritas v Bejrúte sa stretol aj so zástupcami 20-tich charitatívnych katolíckych organizácií, ktoré svoju činnosť vykonávajú v Libanone, Sýrii, Jordánsku, Turecku a v Iraku. Počas stretnutia sa hovorilo aj o projektoch financovaných príspevkom vo výške 1 milióna dolárov, ktorý poskytol pápež Benedikt XVI. na pomoc sýrskemu ľudu. Kolega z talianskej redakcie sa kardinála Saraha bezprostredne po jeho návrate z misie opýtal na to, ako bola prijatá iniciatíva pápeža u náboženských a občianskych autorít, s ktorými sa stretol v Libanone:
„Veľmi, veľmi dobre. Stretol som sa s prezidentom Libanonskej republiky, ktorý bol veľmi spokojný s touto iniciatívou Svätého Otca, a ktorý v nej videl pokračovanie jeho návštevy v Libanone. Aj miestnej Cirkvi sa veľmi dotkla táto misia, ktorú si prial Svätý Otec, aby v tejto oblasti zistila, čo môžeme urobiť pre pomoc sýrskemu ľudu, ktorý sa nachádza v Libanone vo veľmi ťažkých životných a zdravotných podmienkach.“

Čo vo vás vzbudilo najväčší dojem počas stretnutia so sýrskymi utečencami v Libanone?
„To, čo je veľmi dojímavé je skutočnosť, že tábory sú bez vody, svetla, bez hygienických zariadení a sýrsky ľud, ktorý sa tam nachádza, tvoria z väčšej časti ženy a deti. Skutočne sa ma veľmi dotklo, keď som videl ženu so štvormesačným dieťaťom, ktorá mi povedala: ,Zoberte si ho, zoberte si ho!‘, len aby sa jej ho podarilo zachrániť z tejto situácie: vidieť ženu spolu s dieťaťom plakať je skutočne hrozné! Potom tam bola ďalšia žena, moslimka, celá zahalená, ktorá žiadala o pomoc, a keď sa jej pomoci dostalo, plakala: a tak sme sa jej opýtali, prečo plače, a ona odpovedala: ,Zaobchádzali ste so mnou ako s ľudskou bytosťou; objavila som tak svoju dôstojnosť, tú dôstojnosť, ktorú som nikdy nenašla v mojom náboženskom spoločenstve.‘ Faktom ostáva, že aj moslimov sa dotýka spôsob, akým Cirkev zaobchádza s každým človekom, ktorý sa nachádza v núdzi.“

Akú konkrétnu pomoc títo ľudia potrebujú?
„Potrebujú predovšetkým jedlo, lieky, vodu, elektrinu, pretože keď je tma, nie je nič vidieť. O chvíľu je tu zima a teda potrebujú aj oblečenie a kúrenie... Spolu s libanonským Caritasom sme sa snažili poskytnúť im aspoň na začiatok niečo, čo by bolo pre nich užitočné.“

Keď ste sa streli s týmito utečencami, mali ste pocit, že majú strach z islamských extrémistov v ich krajine?
„Kresťania sa veľmi obávajú tejto možnosti a práve preto uprednostňujú neregistrovať sa v táboroch: uprednostňujú ísť do rodín a farností. Niektorí mi tiež porozprávali o tom, ako s nimi zle zaobchádzali. Nie sú to iba utečenci, ktorí majú strach: aj Cirkev sa obáva, že o chvíľu už v regióne nebude viac kresťanov.“

Pápež ponúkol jeden milión dolárov, ktoré odoslal ešte pred vašim odchodom. Ako boli peniaze rozdelené medzi spomínané charitatívne organizácie v regióne?
„Je to len malá kvapka, pokiaľ vidíte, koľko je toho potrebné. Ale bol to dar, ktorý ľudia veľmi ocenili. Uprednostnili sme Sýriu, pretože o domov v nej prišli viac ako dva milióny jej obyvateľov. Sýrii sme darovali 700-tisíc dolárov a Caritasu v Turecku, Libanone, Jordánsku a Iraku zvyšných 300-tisíc. Žiadame aj mnohé cirkevné charitatívne organizácie, aby porozmýšľali nad väčšou štedrosťou, pretože vieme, že vojna zvýši počet utečencov, a preto bude potrebná ešte väčšia pomoc.“

Nezdá sa teda, že konflikt by mohol byť vyriešený v dohľadnom čase?
„Nezdá sa to, pretože ako vláda, tak aj povstalci sú rozhodnutí vyhrať; každý chce vyhrať, a tak vojna pokračuje. Dúfame, že medzinárodné spoločenstvo bude môcť zasiahnuť za cieľom rokovania a priniesť pokoj tejto krajine.“

Myslíte si, že zjednotenie opozície by mohlo napomôcť riešeniu konfliktu?
„Čo môžem povedať je, že teraz máme minimálne istú štruktúru, s ktorou možno diskutovať, pretože predtým nebolo jasné, s kým možno hovoriť. Ale neviem odpovedať na to, či táto štruktúra bude dobrou vecou pre pokoj. Dúfame. Modlíme sa, aby Pán dal viac múdrosti tým ľuďom, ktorí veria, že vojna je riešením. Aby im Pán mohol pomôcť pochopiť, že iba v dialógu a zmierení možno nájsť viac pokoja, mieru a menej utrpenia pre sýrsky ľud.“

Keď pápež oznámil svoj plán vyslať misiu do Sýrie, apeloval aj na medzinárodné spoločenstvo, aby pre túto krajinu urobilo všetko možné, pretože v jeden deň, ako sám povedal „by mohlo byť príliš neskoro“. Myslíte si, že je ešte čas skoncovať s týmto krvavým konfliktom?
„Myslím si, že medzinárodné spoločenstvo počúva hlas Svätého Otca a rozhodlo sa zasadnúť a rokovať. Môžeme nájsť riešenie, ale je potrebné počúvať hlas Svätého Otca, ktorý sa skutočne snaží zastaviť násilie a priniesť pokoj Sýrii. To znamená, že nielen Sýrčania, ale aj medzinárodné spoločenstvo je rozhodnuté pomôcť tomuto ľudu nájsť pokoj v stretnutí, diskusiách, dialógoch. My kresťania sa musíme modliť, pretože Pán povedal: bezo mňa nemôžete nič urobiť. Nesmieme vylúčiť Boha z vyjednávaní, a preto sa mi hlas Svätého Otca, každodenná výzva k modlitbám za Sýriu, zdá hlasom dôležitým, a to nielen v súvislosti so situáciou v Sýrii. Vieme, že mnoho konfliktov vo svete prináša utrpenie a smrť mnohým národom. Verím, že hlas Svätého Otca bude vypočutý, a tak bude môcť byť táto nová štruktúra opozície príhodnou chvíľou na dialóg za pomoci medzinárodného spoločenstva.“ – mf –