Nový prezident Pápežskej akadémie pre štúdium latinčiny
Benedikt XVI. v sobotu listom Motu proprio Latina lingua zriadil Pápežskú akadémiu
pre štúdium latinčiny, ktorej úlohou bude obnoviť štúdium oficiálneho jazyka Cirkvi,
„ktorého poznanie je stále povrchnejšie“. Svätý Otec vymenoval za prvého prezidenta
tejto akadémie rektora Univerzity v Bologni prof. Ivana Dionigiho. O svojich cieľoch
po prevzatí úradu povedal:
„V prvom rade si myslím, že obnova sa
týka znovu zavedenia latinčiny do cirkevných inštitútov, predovšetkým do seminárov.
Nie je mysliteľné aby ten, kto sa pripravuje na kňazské povolanie neovládal
latinčinu. Nie len preto, že týmto jazykom hovorili pápeži, alebo, že je znamením
univerzálnosti, ale preto, že v latinčine písali cirkevní otcovia a aj kvôli
liturgii... Potom je tu iná úloha, a to postaviť most s laickým svetom, predovšetkým
s univerzitami a ich štúdiom klasickej kultúry nie len latinskej, ale aj gréckej.“
V Motu proprio Benedikt XVI. pripomenul rastúci záujem o latinčinu zo strany
súčasného pretechnizovaného sveta. Aká je vaša skúsenosť v tejto oblasti? „Aj
ja vnímam návrat záujmu o latinčinu a klasické spisy. Má to dva významy. Prvý je ten,
že niektorí ju stále považujú za znamenie elity a vyššieho spoločenského postavenia.
To však nie je dobré. Avšak súčasným problémom je hľadanie lepšieho kapitalizovania
tohto jazyka a kultúry, ktorá je spojená s latinčinou. Je nevyhnutné znovuobjaviť
klasické texty, ktoré majú veľkú aktuálnosť. Prečo teda tento návrat? Pretože uprostred
čítania dnešných textov, často veľmi chudobných, texty od Augustína, Seneku alebo
Lukrécia, ktoré odolali časom a meniacim sa módam, hovoria k ľuďom spôsobom, ktorý
je pre nich v každodennom živote ťažko pochopiteľný. (...) Klasickí spisovatelia nás
učia myslieť v pluráli. Máme ohromné kultúrne dedičstvo, ktoré potrebujeme znovuobjaviť.
K tomu potrebujeme ľudí, ktorí rozumejú tradícii a budú ju odovzdávať aj druhým. Je
to kultúrne dedičstvo, ktoré sa staneme ekonomickým dedičstvom a veľkou pracovnou
príležitosťou pre mladých. Ako hovoril môj priateľ Giuseppe Pontiggia: ’ak by bol
Rím založený v Texase, tak Američania by mali iný záujem o klasické dedičstvo!‛“
– js –