Druhá reflexia nad Katechizmom Katolíckej cirkvi: Túžba po Bohu

Druhá reflexia P. Dariusza Kowalczyka SJ nad Katechizmom Katolíckej cirkvi: Túžba po Bohu.

„Túžba po Bohu je vpísaná do ľudského srdca” – to sú prvé slová katechizmu. Toto tvrdenie znamená, že pre človeka je osobný vzťah s Nekonečným niečím podstatným. Boh hovorí: Milujem ťa, Adam, a tak bol Adam stvorený. Preto sv. Augustín vo svojich Vyznaniach píše: „Stvoril si nás pre seba a naše srdce je nespokojné, kým nespočinie v tebe”.

Túžba po Bohu nie je omylom slepej evolúcie alebo absurdný nárok človeka, ktorý chce dosiahnuť Nekonečno. Môže byť skutočne realizovaná a naplnená. Katechizmus zdôrazňuje, že človek je schopný vnímať Boha, pretože bol stvorený Bohom a pre Boha. Takže tá schopnosť spoločenstva s Bohom nie je iluzórna domýšľavosť, ale je nám daná naším Stvoriteľom a Spasiteľom. A to je konečným dôvodom pre ľudskú dôstojnosť.

Ale naozaj cítime v sebe túžbu po Bohu? Katechizmus hovorí, že táto túžba môže byť „zabudnutá, prehliadnutá, alebo dokonca výslovne odmietnutá človekom”. Mohli by sme teda poprieť hlboký hlas srdca? Jedným z dôvodov tohto prístupu môže byť „odboj proti prítomnosti zla”. Potom môžeme konať ako evanjeliové semeno zasiate do tŕnia: starosti sveta a bohatstvo udusia primárnu túžbu v nás. Medzi ďalšími príčinami zatemnenia Božej túžby, ktoré spomína katechizmus, sú: zlý príklad veriacich, myšlienkové prúdy nepriateľské voči viere, najmä tendencia hriešneho človeka ukryť sa pred Bohom. Vezmime si preto katechizmus do rúk a prečítajme si text od bodu 27. a nahliadnime do svojho srdca, aby sme znovu objavili túžbu po Bohu, teda našu pravú prirodzenosť, ktorá nás pozýva, aby sme spočinuli v Trojjedinom Bohu. – jk –