Komentár pripravil
výkonný sekretár KBS Anton Ziolkovský
Vážení poslucháči! Keď na jar zakvitnú
stromy, v jeseni očakávame ovocie. Každý sa poteší, keď vie, čím bude odmenená jeho
námaha. Odmena sa stáva motiváciou, aby sme sa nevzdali. Nie vždy je úsilie rýchlo
ocenené. Ovocie výchovy sa ukáže až po rokoch. V duchovnej oblasti je to ešte zložitejšie.
Kňazi málokedy vidia v plnosti ovocie svojho pôsobenia. Zasievajú Božie slovo v nádeji,
že ono raz v duši vzklíči a prinesie bohaté ovocie. Ak človek pozná cieľ, ku ktorému
smeruje a považuje ho za zmysluplný, je ochotný podstúpiť rôzne prekážky, aby sa k
tomuto cieľu dostal. Cieľom veriaceho kresťana je večný život v Božom spoločenstve.
Kto berie túto skutočnosť vážne, určite sa bude usilovať konať tak, aby si nevytváral
prekážky, ktoré by naplneniu tohto cieľa zabránili. Na prvý pohľad sa zdá, že tento
cieľ má striktne náboženský charakter a nedotýka sa bežného života.
Opak je
však pravdou. Ak totiž máme pred očami cieľ, ktorým je dosiahnutie večného života,
uvažujeme v dlhodobom horizonte. Mnoho našich súčasníkov už takto nerozmýšľa. Keďže
neveria v život po smrti, nevidia vo večnom živote hodnotu, o ktorú by sa mali usilovať.
Avšak bez schopnosti vnímať svoje bytie za horizont vlastnej smrti sme schopní vnímať
len pozemské ciele. Ak totiž nejestvuje večný život, ak nebudeme súdení za svoje skutky,
potom sa vytráca aj najvážnejší dôvod žiť mravne. Potom je vlastne jedno, ako budú
žiť ľudia o dvadsať či tridsať rokov. Dôležité je mať sa dobre tu a teraz bez ohľadu
na dlhodobé dôsledky nášho správania. Časť ekonómov sa domnieva, že neschopnosť rozmýšľať
v dlhodobom horizonte je aj za súčasnou finančnou a hospodárskou krízou. Súčasťou
tejto krízy je aj naša neschopnosť prisúdiť nemateriálnym hodnotám väčšiu cenu ako
materiálnym, keďže hodnotu tých nemateriálnych objavíme často až po dlhom čase.
Povedzme
si dva príklady. Nedávno sa na pôde slovenského parlamentu hovorilo o možnosti obmedziť
nedeľný predaj. Chvíľu to vyzeralo nádejne, nakoniec zvíťazil názor, že zákaz nedeľnej
práce by pripravil o prácu stovky ľudí. Som si istý, že keby sme sa pýtali predavačiek
v supermarketoch, či uprednostnia rodinu alebo peniaze, väčšina sa rozhodne pre to
prvé aj za cenu uskromnenia. Možno z krátkodobého hľadiska rozpočet príde o peniaze
na daniach, ale z dlhodobého hľadiska sú stabilné rodiny rozhodne väčším, aj ekonomickým
prínosom. Aj druhý príklad je z Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci posunuli
do druhého čítania vládny návrh zákona o hazardných hrách. Na vytlačenie hazardu z
obce už nebude stačiť všeobecné záväzné nariadenie ako doposiaľ, ale referendum, čo
vlastne znamená návrat hazardu už aj tam, kde bol zakázaný. Hracie automaty budú opäť
môcť byť kdekoľvek. Ak tento vládny návrh zákona bude skutočne prijatý, napácha veľké
škody v slovenských rodinách. Štátny rozpočet možno získa z hazardu viac peňazí. Ale
mnohé rodiny prídu o strechu nad hlavou, mnohé ženy a deti sa stanú obeťou násilia
a nejedna rodina bude žiť v chudobe.
Vážení poslucháči! V týchto dňoch spomínania
na našich zosnulých viacej myslíme na večnosť. Máme pred očami konečný cieľ, ktorým
je večný život v Božom spoločenstve. Je to výzva zachovať si vieru, aby sme dokázali
správne rozlišovať a uprednostňovali hodnoty, ktoré nás priblížia k večnému životu.