Komunikovanie dôvodov prečo veriť

Ďalší z príspevkov do iniciatívy VR s názvom „Európske horizonty“, ktorý pripravil zástupca programového riaditeľa Vatikánskeho rozhlasu Pietro Cocco. Dal mu názov Komunikovanie dôvodov prečo veriť.

Pane, nechceš nám na zaslúženom konci každého ťažkého dňa povedať, aký význam má to všetko? A že Ty by si dokázal nájsť nejaký dôvod pre vieru? Takto sa vyjadril americký spevák a hudobník Bruce Springsteen v jednom z albumov o zármutku nad ľudským a sociálnym stavom svojej krajiny.

Jeho slová prekračujú geografické hranice. Táto otázka je aj tu, v Európe, jedným z podstatných uzlov súčasnej kultúry, ku ktorej prispela hospodárska kríza a nesúlad, ktorý mnohí zakúšajú medzi tým, čo žijú a možnosťou, aby to malo nejaký zmysel.

Pre veriacich je jasné, že možno hovoriť o kríze viery a o vylúčení Boha z horizontu života, ale je tu aj iný aspekt, ktorý prichádza prv. Týka sa možnosti odovzdávať samotný zmysel života, zdieľať vieru. Príliš silný je pocit prázdnoty, izolácie, ktoré zažíva mnoho ľudí, strata identity. Je to pocit zvýraznený sociálnou fragmentáciou, tak silnou v našich mestách, ktorá vedie jednotlivcov k oslabenej dôvere v ostatných; a rodinnou krízou, ktorá by chcela povedať, že stabilný vzťah medzi mužom a ženou, medzi ľuďmi zásadne odlišnými, je jednoducho nepredvídateľný, nemožný.

Na akom základe zdieľaného myslenia, pocitov, vzájomnej dôvery, očakávaní je potom možné odovzdávať dnes akýkoľvek dôvod pre vieru? Musíme priznať, že ak je pre mnohých horizontom tma, neznamená to, že je zatvorené; je otvorené v očakávaní presvedčivej odpovede. Odpovede, aby som parafrázoval slová inej piesne, ktorá je schopná niesť naše hriechy, ktoré neodpykané ležia na ceste.

A toto je náročná úloha, ktorá ako prvá kladie otázku tým, ktorí veria, ktorí majú vieru. Každý deň to zažívajú rodičia a pedagógovia, ktorí majú povinnosť odovzdávať, ale aj zdieľať zmysel toho, čo prežívame, novým generáciám. Ako keby sa stratil syntax sveta a jazyka pre spoločné úsilie o budovanie budúcnosti. Ako pripomenul pápež pred dvoma rokmi vo Westinster Hall v Londýne, nedostatočnosť pragmatických, krátkodobých riešení na komplexné sociálne a etické problémy sa prejavila v globálnej finančnej kríze. Národy Európy by sa mali vyhnúť uzavretiu sa do partikularizmu, ktorý v nedávnej histórii produkoval iba rozdelenia a konflikty.

Aby sme mohli niečo odovzdávať, sme povolaní k novej inkulturácii myslenia a viery, aby slová a horizont zmyslu života mali čo povedať súčasným mužom a ženám. Je potrebné použiť inteligenciu a srdce, ako neúnavne opakuje Benedikt XVI., aby bola obnovená spoločná komunikácia, a tým, ktorí majú tento dar, aby ho otvorili Bohu bez strachu, pretože to je to, čo je každá generácia povolaná robiť; to je to, čo sa deje každý deň v rodine, i keď s chybami. V tomto diele inkulturácie sú potrební ľudia s inteligenciou, ktorá si pamätá. Pretože, prorocky opakuje Benedikt XVI., abstraktné uvažovanie, anti-historické v tom zmysle, že si myslí, že ovládne všetko, oslobodením od všetkých tradícií a kultúrnych hodnôt, robí život neznesiteľným, berie pevnú pôdu spod nôh, odstraňuje všetko teplo krbu ľudského spolužitia.

Na tejto úrovni sa uskutočňuje rozhodujúca konfrontácia medzi rôznymi kultúrami a náboženstvami, ktoré dnes žijú vedľa seba zdieľajúc rovnaký priestor. Spolu sme povolaní budovať budúcnosť našej spoločnosti a medzi nami musí existovaťodovzdávanie významu a zmyslu života. Ale ako môže zdôvodňovanie, ktoré sa domáha vymanenia sa zo všetkých kultúr, ktoré sa dožaduje anonymného životného štýlu a je zamerané len na svoje vlastné výhody a k obohateniu niekoľkých, viesť k medzikultúrnemu dialógu, stretnutiu medzi ľuďmi s rovnakou dôstojnosťou, zameranému na hľadanie základnej jednoty, ktorá otvorí cestu bratskej budúcnosti?

Táto práca inkulturácie, odovzdávania hodnôt, dialógu medzi kultúrami a náboženstvami žiada zapojiť do hry srdcia ľudí, teda schopnosť žiť vzťahy a spoločenstvo. Nevyhnutný je taký vzťah k iným, aby každá kultúra dokázala spolupracovať v termínoch prijatia a otvorenosti, aby bol druhý vnímaný ako nositeľ nádeje. V skutočnosti je to srdce, slobodné srdce, čo nám môže pomôcť spoznať v ostatných bratov a umožní riešiť nedostatky, ktoré prežívame, hojiť krivdy a osamelosť, ktoré zarmucujú veľkú časť ľudstva, počnúc našimi mestami. A počúvať dôvody pre vieru na konci náročného dňa.

Preklad sr. Jaroslava Kochjarová CJ