Spomienke na všetkých verných zosnulých a svätých sa vo svojom pravidelnom editoriáli
pre Vatikánske televízne centrum venuje aj riaditeľ Vatikánskeho rozhlasu P. Federico
Lombardi:
V prvých novembrových dňoch nás Cirkev povzbudzuje k tomu, aby sme
pozdvihli zrak, prerazili ním nebo zatvorené nad našimi hlavami a dovideli na jeho
druhú stranu. Uvideli spoločenstvo spasených, svätých, žijúcich s Pánom, cítili ich
prítomnosť a duchovnú jednotu s nami na púti. Vyjadrili náš duchovný vzťah k zosnulým,
v spomienke, modlitbe, v nádeji. V nedávnom Posolstve Božiemu ľudu uzatvárajúcom
Synodu biskupov sa pripomína, že „Ježiš sa Samaritánke nepredstavil len ako ten,
ktorý dáva život, ale ako ten, ktorý dáva ,život večný‘(Jn 4,14).
Božím darom nie je jednoducho prísľub lepších podmienok v tomto svete, ale oznámenie,
že konečný zmysel nášho života je mimo tohto sveta, v plnom spoločenstvo s Bohom,
ktoré očakávame na konci čias“. A Posolstvo pokračuje pripomenutím,
že v Cirkvi osoby, ktoré sa zasvätili Bohu úplne, v chudobe, čistote a poslušnosti,
musia byť naozajstnými svedkami tohto horizontu ľudskej existencie, ktorá ide poza
smrť, svedkami čakania na naplnenie, ktoré sa nachádza za tým, čo zažívame na tejto
zemi. Krásne pozvanie, ale tak veľmi náročné! Angažovanie sa na tomto svete je
správne a potrebné, ale malo by byť poháňané nádejou, ktorá by bola schopná motivovať
ho, teda smerovať cestu k „novému nebu a novej zemi“. Bez tejto nádeje nebola možná
prvotná evanjelizácia a nebude možná ani tá nová. Zodvihnime tak hlavy, aby sme videli
Pána sprevádzaného jeho svätými. – mf –