2012-10-25 17:35:23

Komentár Jozefa Kováčika: Váha obrazu a slova


RealAudioMP3 Štvrtkový komentár pripravil Jozef Kováčik hovorca KBS:

Prednedávnom som sa dostal k historickému filmu režiséra Františka Vláčila z roku 1967 Markéta Lazarová. Viacerými odborníkmi je tento film označovaný ako najlepší film, ktorý bol natočený v bývalom Československu. Viac ako 2 a pol hodinový epos je výsledkom 2 ročnej práce režiséra a veľkého spektra jeho spolupracovníkov. Historická balada z obdobia 12. storočia ukazuje akoby dva svety- jeden krvilačný a nespútaný, podliehajúci pohanstvu a ten druhý, idealizovaný, obraz nastupujúceho kresťanstva. Markéta Lazarová nie je filmom pre bežného diváka. Je dobré, že na DVD bol vydaný v dvojdiskovej edícii. Druhý disk je plný zaujímavých hodnotení kritkov a filmových odborníkov, ako aj rozhovor s dnes už zosnulým režisérom. Zaujme aj dokument o reštaurovaní a digitalizácii filmu. Viac ako 715 tisíc filmových políčok bolo jedno po druhom nascanované a jedno po druhom čistené a upravované. Mravenčia práca. A to všetko len preto, aby sa film zachoval i pre budúcnosť.

V rozhovoroch a hodnoteniach ma ale mimoriadne zaujala myšlienka jedného z respondentov. Povedal niečo v tom zmysle, že ak príde návštevník do Louveru, vidí tam desiatky obrazov zo stredoveku. A pravdepodobne povedľa nich prejde. Ale človek v stredoveku mal väčšinou len jeden obraz- v kostole. A dokázal nad ním žasnúť, meditovať, modliť sa pri ňom. Presne tak- stará múdrosť tzv. Biblie pauperorum. Teda Biblie jednoduchých ľudí. Nevedeli čítať, nevedeli písať, takže jedinou možnosťou, ako chápať Sväté Písmo bolo počuté slovo v chráme a možnosť o ňom rozjímať prostredníctvom sochy či maľby. Aj hodnota slova bola veľmi veľká. Počuť čítané slovo- či už zo Svätého Písma, alebo inej knihy, bolo doslova sviatkom. Dnes zažívame devalváciu slova i obrazu. Sme nimi doslova zasýtení. Ba dokonca presýtení. Čo je ale najhoršie, zdá sa, že k tomu, aby niečo zaujalo, musí to najskôr šokovať. Stále viac sa dvíha vlna odporu voči týmto pravidlám.

Ľudia začínajú byť smädní. Odmietajú formulky typu- „len u nás“, „my ako prví“, „exkluzívne“, „kontroverzný“... Hlbšie dno napríklad spravodajstva na komerčných televíznych staniciach sa už hádam ani nedá nájsť. Uplynulý týždeň som sa zúčastnil diskusie o hraniciach tolerancie voči nemorálnosti v komerčných televíziách, ktoré usporiadalo Ministerstvo kultúry. Je faktom, že hranice sú posunuté už tak ďaleko, že vplyv na vývoj spoločnosti sa javí ako alarmujúci. Peoplemetre diktujú, čo sa oplatí a
čo neoplatí vysielať. Tvorba programu sa nerobí podľa záujmu diváka, ale podľa ochoty inzerentov umiestniť svoju reklamu v konkrétnom čase pred a po konkrétny program. V tejto diskusii je otázka morálky a etiky úplne mimo. Jediným ukazovateľom sú peniaze. A to i bez ostychu zodpovední za komerčné médiá priznávajú. Fraškou sa stávajú sankcie jedinej inštitúcie, ktorá zo zákona môže tento trend zastviť. Kým pri príchode tzv. reality show na Slovensku Rada pre vysielanie a retransmisiu udeľovala pravidelne každé dva týždne pokuty vo výške desiatok tisíc Eur, dnes, pri oveľa tvrdších programoch sme svedkami, ako udelí pokuty na úrovni 5 tisíc Eur. Je to doslova výsmech slušným ľuďom. Na stretnutí sme okrem poukázania na tieto skutočnosti predniesli aj konkrétny návrh. Financie, ktoré sa na pokutách vyzberajú, by mohli končiť namiesto čiernej diery štátneho rozpočtu na konkrétnom fonde. Ten by mohol v budúcnosti slúžiť ako grantový systém na výrobu kvalitných vzdelávacích televíznych projektov. Bude na to dostatok síl a ochota? Alebo budú silnejšie loby finančných skupín, ktoré postupne skupujú v mediálnej oblasti investíciu za investíciou a ich jediným záujmom je zvýšiť cenu svojej investície?
Ukončím toto moje zamyslenie úryvkom zo zaujímavho e-mailu, ktorý koloval v uplynulých dňoch po internete. Autor bol podpísaný ako divák Marek. Po trochu ironickom vymenovaní všetkých negatív, ktoré ponúkajú dnešné komerčné televízie, končí svoje zamyslenie takto: „Nuž, vážené televízie, ďakujem vám predovšetkým za to, že mám viac času na kvalitné knihy, zmysluplné filmy a dokumenty či jednoducho na to, čo ma baví a napĺňa. To, čo ponúkate, je ODPAD! Pamätajte, dnes sa už spoločnosť vie vysporiadať s odpadom rôzneho druhu, či už je alebo nie je nebezpečný. Ten odpad, ktorý dnes produkujete, podľa mňa patrí do prvej kategórie, no je len na divákoch, ako ho budú vnímať oni. Či podľa nich balansuje na hranici spomínaných kategórií alebo spadá do jednej z nich. Ja mám, našťastie, v tejto otázke už dlhšiu dobu úplne jasno.“







All the contents on this site are copyrighted ©.