Antiochijský patriarcha o falošnosti „občianskej vojny“ v Sýrii
Uplynulú sobotu sa v aule Pia XI. vo Vatikáne uskutočnilo stretnutie členov pápežskej
nadácie Pomoc Cirkvi v núdzi. Sýrsky patriarcha Antiochie Gregorios III. Laham, ktorý
sa na stretnutí zúčastnil, predstavil účastníkom činnosť hnutia „Musalaha – Zmierenie“,
ktoré pôsobí v Sýrii a odhalil lži o vojne, ktorú falošne označujú za „občiansku“.
Hnutie Musalaha má medzináboženský charakter a vzniklo pred niekoľkými mesiacmi, ako
výraz odmietnutia vojny v Sýrii. Členmi hnutia sú moslimovia a kresťania, laici a
rehoľníci, muži a ženy. Ako povedal patriarcha, „je to heterogénna skupina
ľudí, ktorých spája túžba po pokoji.My sýrski kresťania sme v srdci arabského
sveta, kde žije moslimská väčšina. Sme v islame, s islamom a pre islam: preto
sme tam s nimi a pre nich, ako tomu bolo počas posledných storočí našich spoločných
dejín. Kresťania tvoria v Sýrii iba 5% obyvateľstva, ale žijú v tomto regióne odkedy
Šavol z Tarzu «stretol na ceste do Damasku Pána»a stal sa Pavlom, apoštolom
národov. Napriek tomu, Sýria, jediný laický štát medzi inými arabskými štátmi, v ktorom
dokázali pokojne spolunažívať moslimovia a kresťania, vo februári 2011 úplne
zmenila svoju tvár. «Arabská jar», spočiatku ľudové povstanie za demokraciu proti
vláde Bashara al-Asada, sa po niekoľkých mesiacoch stala islamskou revolúciou, do
ktorej sa postupne infiltrovali extrémistické elementy z okolitých krajín aj zásluhou
Moslimského bratstva.
„Nechcem byť apologétom Sýrie, ale som Sýrčan“
– pripomenul patriarcha Gregorios – „ale keď vidím, že svetové masmédiá často
hovoria o Sýrii falošným spôsobom, chcem vám iba povedať to, že medzi všetkými Arabskými
krajinami bola Sýria s najmenšou chudobou, najmenším analfabetizmom a najväčšou slobodou.
Zdravotníctvo a vzdelanie boli zdarma, slobodné bankovníctvo a obchodovanie,
ženy sa zúčastňovali na spoločenskom, ekonomickom a politickom živote a nie menej
dôležité je to, že v Sýrii mohol každý vyznávať svoju vieru. Práve z tohto dôvodu
je tento konflikt ešte hrozivejší. Sýria je totiž miestom integrácie a pokoja
a nie krvi a rozdelenia.“
Z toho, čo zaznelo zo svedectiev počas stretnutia
vyplýva, že fundamentalizmus v Sýrii nie je vnútornou záležitosťou a prejavom odporcov
režimu, ale že prichádza z vonku. Je to výraz ozbrojených skupín, ktorých jediným
cieľom je podnietiť náboženskú vojnu. Sú to tendencie, proti ktorým „treba bojovať
prostredníctvom dialógu a zmierenia“ – ako to neustále opakoval patriarcha
– „pretože iba dialógom sa môže nájsť iná cesta ako je cesta násilia, zbraní a
ničenia“. Od začiatku konfliktu bolo vyhnaných 90% kresťanov, kvôli násilnej
konfiškácií domov a opakovaným atentátom na kresťanské obytné štvrte. Napriek tomu
„sme my kresťania «niečo in黓 – povedal Gregorios III., aby tak vyjadril nádej,
že delegácia biskupskej synody, ktorú do Sýrie vysiela Benedikt XVI. bude cennou misiou
pokoja, pretože „my kresťania máme vždy iné riešenie, inú cestu. Zmierenie je pre
mňa tou inou cestou, čo dnes musíme priniesť a darovať Sýrii“. (RomaSette)– js –