Prečo Rok viery?

V rámci iniciatívy Vatikánskeho rozhlasu „Európske obzory“, ktorá chce priniesť pohľad na udalosti súčasnej Európy z rozličných strán, prinášame ďalší, v poradí štvrtý príspevok s názvom Prečo Rok viery? Pripravil ho vedúci nemeckej redakcie Vatikánskeho rozhlasu P. Bernd Hagenkord SJ:

Cirkev má novú tému: počas viac ako roka – čo znamená od výročia otvorenia koncilu 11. októbra až do slávnosti Krista Kráľa budúceho roka – sa uskutočnia podujatia, stretnutia, kongresy a mítingy pod záštitou „Roka viery“. Odkedy pápež Benedikt v októbri minulého roka ohlásil tento osobitný rok, bolo jasné, že po paulínskom roku a po roku určenému kňazom, by mal prísť rok zameraný na veľký projekt Novej evanjelizácie.

Tento Rok viery má už teraz všetky tie prvky, ktoré bývajú zvyčajne spájané s veľkými udalosťami: otváracia a záverečná slávnosť, vrcholné chvíle, osobitne navrhnuté logo, atď. Vatikán nebude jediným miestom, na ktorom sa budú odohrávať tieto okamihy Roka viery. Ak všetko pôjde dobre, budú sa na ňom podieľať aj miestne cirkvi s ich akciami, stretnutiami, slávnosťami, konferenciami, výstavami a inými podujatiami v znamení tohto významného roka.
A to aj napriek tomu, že tematický rok je vždy spojený aj s rizikom, ktoré prinášajú veľké podujatia, s problémom, o ktorom sa tak často diskutuje pri Svetových dňoch mládeže. Tisíce ľudí, ktorí sa zhromažďujú, duchovná atmosféra a veľa ľudí, hudba a prislúchajúce ovzdušie môžu zmeniť ľudí a ich vnímanie, ale potom sa všetci vrátia domov, do ich každodenného života, a je ťažké priniesť si odtiaľ to prežité duchovné. Podobná vec sa môže stať pri jednotlivých podujatiach, ktoré poznačujú Rok viery.

Je v povahe vecí, že podujatia mávajú len krátku trvácnosť. Viera a predovšetkým každodenná viera sa snaží o niečo viac, viera zahŕňa čas, svedectvo a šírenie, viera môže zmeniť veriaceho. Duch chvíle – aj keď je krásna – nestačí. Rok viery sa nemôže stať zbierkou podujatí.

Čím chce byť Rok viery?

Pápež Benedikt XVI. to povedal vo svojej homílii 16. októbra minulého roka, v ktorej ohlásil tento rok. Pri tej príležitosti použil predovšetkým aktívne slovesá: dávať, viesť, posilňovať, darovať a prirodzene ohlasovať. Pápež chce vidieť – použil vlastný termín – impulz v celej Cirkvi. O niečo neskôr, v rovnaký deň počas modlitby Anjel Pána, pápež poukázal znova na cieľ tohto roku: nie je ním výročie, ako napríklad koncilu ako takého, ale prežívanie, zvestovanie. Rok viery chce byť preto niečím aktívnym alebo lepšie povedané: chce prebudiť živosť viery.

Rok viery môže priniesť aj ako udalosť dôležitý príspevok. Kľúčovým slovom je „impulz“. Podujatia a stretnutia, sväté omše a koncerty neponúkajú riešenie všetkých otvorených otázok. Ale môžu priniesť na svetlo problémy. A preto sú veľmi užitočné podujatia: tie situujú témy.

Rok viery je teda pokračovaním toho, čo chce synoda biskupov uskutočniť v októbri vo Vatikáne. Je pokračovaním toho, čo si spomienka na Druhý vatikánsky koncil kladie za cieľ: urobiť z aggiornamenta aggiornamento (zo zdnešnenia zdnešnenie).

Pre Cirkev je dobré, keď sa počas jedného celého roka venuje otázkam o ohlasovaní viery v súčasnej dobe a s vedomím, že tak budú robiť všetci. A to je to, k čomu chce motivovať Rok viery. K všetkému ostatnému musí dôjsť, ako obvykle, v rámci každodenného života.
Preklad: Mária Fábryová