Na synode o nutnosti autentickosti svedectva

Dnes 16. októbra dopoludnia pokračovala synoda 13. generálnou kongregáciou, konkrétne príspevkami audítorov. „Krv mučeníkov dvadsiateho storočia nech prebudí kresťanský život a zaplní prázdnotu vytvorenú rokmi diktatúry“ - je jedna z viacerých myšlienok vyjadrených v synodálnej aule. V centre pozornosti pracovného zhromaždenia bolo dnes aj posolstvo na podporu a solidaritu s cirkvou na Haiti, ktorá sa dva roky zaoberá znovuzrodením krajiny, zdevastovanej zemetrasením v roku 2010.

Vráťme sa k včerajšiemu popoludniu, ktoré bolo reflexiou nad rolou svätých ako vzorov a svedkov evanjelia v dnešnej dobe. Svätí sú presvedčiví, pretože sú dôslední v jednote toho, čo žijú a v čo veria. A táto jednota je kľúčom k novej evanjelizácii. Na základe tohto konštatovania synoda zdôraznila, že každá kultúra môže byť evanjelizovaná, pretože láske – ktorú žijú svätí – rozumejú všetci. Zvlášť v tejto dobe, v ktorej prevláda mentalita pohŕdajúca náboženstvom ako prekážkou pokroku a nabáda človeka k ateizmu prezlečenému do ľahostajnosti. Táto mentalita je žiaľ živená prípadnými vnútornými nezhodami v Cirkvi ako ponukou zlých príkladov.

Pre novú evanjelizáciu sú teda potrební noví evanjelizátori – skonštatovali biskupi –, ktorí budú mať opravdivú vieru, budú praktizovať umenie modlitby, budú fascinovaní Pánom, aby nezostali na okraji najnaliehavejších problémov súčasného sveta, ako je ohrozenie mieru alebo pohŕdanie základnými ľudskými právami, vrátane práva na život. V praxi, zdôrazňuje synoda, musí byť kresťan kresťanom z presvedčenia, nie kvôli tradícii. Len skrze takéto osobné obrátenie môže ponúknuť veľkorysú službu viery v Krista. Na dosiahnutie tohto cieľa synodálni otcovia pripomenuli význam biblického apoštolátu, homiletiky, katechézy, ktoré musia byť viac pútavé a hovoriť priamo k srdcu človeka, ktoré je smädné po Božom slove a po hľadaní skutočného významu jeho života. Aj preto, že nová evanjelizácia – najmä v Afrike – sa musí konfrontovať so sektami, ktoré svojimi klamnými sľubmi okamžitého zdravia a úspechov, spôsobili veľký odchod kresťanov z Cirkvi.

Rovnako naliehavé sa javí posilnenie farností, volanie venovať viac pozornosti jazyku evanjelizácie: ak je príliš zložitý, v skutočnosti skôr odvráti ľudí, ak je neautentický, odpudí najmä mladých. Podobne je nevyhnutná duchovná formácia pracovníkov katolíckych médií, a to najmä v čase, keď sú médiá všeobecne zamerané na zdiskreditovanie a oslabenie Cirkvi. V synodálnej aule zaznela tiež myšlienka „tímovej práce“ medzi laikmi a kňazmi, kritika občasnej absencie ochoty a schopnosti spolupracovať pri ohlasovaní Krista vo svete. Synoda sa vrátila k reflexii nad otázkou rodiny, ktorá je vystavená problémom ako sa vysporiadať s migráciou, urbanizáciou, rozvodom, odlúčením, neplodnosťou. To je parketa pre doprevádzanie párov pred a po svadbe a vedenie najmä v tých prípadoch, kde ústava uznáva rôzne druhy zväzov, avšak cirkevné právo nie. Zhromaždenie biskupov zhodnotilo ako zaťažkávajúcu skúšku prenasledovanie a exodus kresťanov na Blízkom východe. Svojím mučeníctvom sa stali nepostrádateľnou súčasťou každej práce evanjelizácie. Podľa synody východní kresťania nie sú menšinou, ale evanjeliovým kvasom. - jk -