Dnes sa končí prvý pracovný týždeň synody biskupov venovanej novej evanjelizácii.
Na programe dňa je pokračovanie všeobecnej diskusie. V dopoludňajšom programe sa synodálni
otcovia venovali téme Svätej zeme a podporovaniu sociálnej náuky Cirkvi. Zhodli sa,
že nová evanjelizácia musí vychádzať z Jeruzalema, a preto aj púte do Svätej zeme
sú príležitosťou k posilneniu viery. Sociálna náuka je podstatným elementom evanjelizácie,
pretože ohlasovanie Krista je základným faktorom rozvoja, spravodlivosti a pokoja.
Nejde o to, aby sa Cirkev premenila na inštitúciu poskytujúcu sociálne služby, ale
o to, aby sa podporovala kultúra solidarity a bratstva. Nasledovať Krista znamená
podporovať ľudskú dôstojnosť a hodnoty demokracie. Počas včerajšieho večerného
8. generálneho zhromaždenia vystúpil so svojim príspevkom profesor Werner Arber, nositeľ
Nobelovej ceny za medicínu z roku 1978 a predseda Pápežskej akadémie vied. Je zaujímavosťou,
že profesor Arber je prvým protestantom, ktorý zastáva takýto post vo významnej inštitúcii
Svätej stolice.
Vo svojom príspevku sa venoval otázke vzťahov medzi vedou
a vierou. Podľa neho veda a viera musia byť pre ľudské poznanie vzájomne doplňujúce
sa elementy. Vychádzal z presvedčenia, že veda „doposiaľ nebola schopná nájsť dostatočné
odpovede“ na otázky, ktoré si kladie človek, predovšetkým tie, ktoré „presahujú
prirodzenú sféru“. Túto úlohu je však schopná zvládnuť náboženská viera. Na príklade
knihy Genezis profesor ukázal, že od počiatku jestvovala zhoda medzi vierou a vedou,
pretože Starý zákon logickým postupom predstavuje možné udalosti, ktoré viedli k stvoreniu
života. Veľmi úprimným tónom hlasu vyjadril skutočnosť, že „veda doteraz nemá jasné
poňatie o základoch života“, teda lepšie povedané o „tzv. stvorení z ničoho“,
ktoré naďalej ostáva „predmetom filozofických úvah“. Dotkol sa aj hypotézy
existencie života na iných planétach, na ktorú zatiaľ nie je možné odpovedať, pretože
chýbajú vedecké dôkazy. K čomu však dnes slúži veda? Podľa Arbera veda otvára priestor
novým technologickým aplikáciám, ktoré zlepšujú život a prostredie, v ktorom človek
žije, a vytvárajú mu budúcnosť. V tomto pohľade Cirkev, spoločnosť, ekonomika a veda
sú pozvané, aby prijali spoluzodpovednosť pri stabilizovaní novej vízie budúcnosti,
ktorá zahŕňa dlhodobé výhody pre celé ľudstvo.
K dosiahnutiu tohto cieľa je
podľa nositeľa Nobelovej ceny nevyhnutné, aby moderná spoločnosť rešpektovala zodpovedné
pravidlá správania sa, ktoré sú ľahko prijateľné, ak sú zakorenené v náboženskej viere.
Ako dodal na záver, aj Ježiš by podporil uplatňovanie vedy, ktorá slúži pre dobro
ľudstva a je v súlade s prírodnými zákonmi. – js –