Patriarcha Bartolomej I. počas dnešnej slávnosti na Námestí sv. Petra

Počas slávnosti na Námestí sv. Petra pri príležitosti 50. výročia otvorenia Druhého vatikánskeho koncilu a začatia Roku viery dnes pápeža Benedikta XVI. a prítomných veriacich pozdravil aj ekumenický patriarcha Konštantinopolu Bartolomej I. V úvode svojho príhovoru uviedol: „Na tomto námestí silná a znamenitá slávnosť manifestovala srdce a myseľ Rímskokatolíckej cirkvi, vedúc ju počas týchto päťdesiatich rokov až k súčasnému svetu. Otvorenie Druhého vatikánskeho koncilu, míľnik zmeny, bolo inšpirované skutočnosťou, že vtelený Boží Syn a Logos je tam, «kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene» (Mt 18, 20) a že Duch, ktorý vychádza z Otca «uvedie nás do plnej pravdy»“ (Jn 16, 13).
Patriarcha tak pripomenul uplynulých päťdesiat rokov po koncile, ktoré nazval „sľubným obdobím plným nádeje“. Podľa neho je „toto obdobie totožné s «dialógom lásky», ktorý ohlásila Spoločná medzinárodná komisia pre teologický dialóg medzi Rímskokatolíckou cirkvou a Pravoslávnou cirkvou, založená našimi ctihodnými predchodcami Jánom Pavlom II. a ekumenickým patriarchom Dimitriosom“. Jej výsledky sa podľa neho najviac prejavili v mnohých dôležitých a vplyvných konštitúciách, vyhláseniach a dekrétoch. Ďalej dodal: „Ocenili sme rastúce úsilie oslobodiť sa od prísneho akademického obmedzenia ekumenického dialógu, ktoré viedlo k vzájomnému zrušeniu exkomunikácií z roku 1054, výmene pozdravov, návratu relikvií, začiatku dôležitých dialógov a vzájomných návštev v našich prislúchajúcich sídlach.“

„Naša cesta nebola vždy jednoduchá alebo bez utrpenia a výziev. Vieme, «aká tesná je brána a úzka cesta» (Mt 7, 14). Fundamentálnu teológiu a hlavné témy Druhého vatikánskeho koncilu – mystérium Cirkvi, posvätnosť liturgie a autorita biskupa – je ťažké uplatňovať v stálej praxi, prijímajú sa však s úsilím počas celého života a vďaka úsiliu celej Cirkvi. Preto by brána mala ostať otvorená pre hlbšie prijatie, väčšie pastoračné úsilie a stále hlbšiu cirkevnú interpretáciu Druhého vatikánskeho koncilu,“ pokračoval ekumenický patriarcha. Následne sa obrátil na Svätého Otca týmito slovami: „Milovaný brat, naša prítomnosť tu, znamená a
ukazuje naše odhodlanie spoločne svedčiť o posolstve spásy a našim najmenším bratom: chudobným, utláčaným, a marginalizovaným vo svete stvorenom Bohom.“
Potom Bartolomej I. vyzval k modlitbám za pokoj a zdravie „kresťanských bratov a sestier žijúcich na Blízkom východe“, aby sa „láska a túžba po porozumení prostredníctvom dialógu a vzájomného rešpektu“, viditeľné aj na dnešnej slávnosti, stali príkladom pre svet. Vyzval tiež k prehlbovaniu úsilia v prospech „prekonania bolesti ľudí na celom svete, najmä tam, kde sa trpí kvôli hladu, prírodným katastrofám, chorobám, vojne,“ ktorá ovplyvňuje život všetkých.
Slávnostná inaugurácia Roku viery podľa neho nie je náhodou, pretože ako povedal, je to práve viera, ktorá sa ukazuje ako „viditeľný znak spoločne prejdenej cesty zmierenia a viditeľnej jednoty“. – mf –