Popoludnie prvého dňa synody – predstavenie situácie na jednotlivých kontinentoch

Druhá generálna kongregácia prvého dňa synody biskupov, v pondelok 8. októbra, sa začala popoludní o 16.35 modlitbou Adsum, za prítomnosti Svätého Otca. Na programe pracovného stretnutia, na ktorom sa v synodálnej aule zúčastnilo 256 synodálnych otcov, boli správy z jednotlivých kontinentov s ohľadom na tému «Nová evanjelizácia na odovzdávanie viery». Druhá generálna kongregácia sa ukončila o 19.00 hod. modlitbou Anjel Pána.

Správu za Európu predniesol kardinál Péter Erdő, arcibiskup Ostrihomu-Budapešti a predseda Rady európskych biskupských konferencií (CCEE). Po ňom nasledoval kardinál Polycarp Pengo, arcibiskup Dar-es-Salaamu v Tanzánii a predseda Sympózia biskupských konferencií Afriky a Madagaskaru (SECAM). Tretím z piatich prezentujúcich bol Mons. Carlos Aguiar Retes, arcibiskup Tlalnepantla a predseda Rady biskupských konferencií Latinskej Ameriky (CELAM). Za Áziu referoval kardinál Osvald Gracias, arcibiskup Bombaja a generálny sekretár Federácie ázijských biskupov (FABC). Oceániu vo svojej správe predstavil Mons. John Atcherley Dew, arcibiskup Wellingtonu a predseda Federácie konferencií katolíckych biskupov Oceánie (FCBCO).

„Európa musí byť evanjelizovaná. Potrebuje to.“ Týmto konštatovaním začal kardinál Péter Erdő a pokračoval vymenovaním špeciálnych zhromaždení biskupov, ktoré sa zaoberali situáciou v Európe:

„Prvé po páde Berlínskeho múra v atmosfére entuziazmu, druhé v roku 1999 na úsvite veľkého jubilea, ktorého ovocie bolo zhrnuté v Apoštolskej exhortácii bl. Jána Pavla II. «Cirkev v Európe». Od vtedy prešlo takmer 13 rokov. Naplnili sa nádeje? Problémy sa vyriešili, alebo naopak zväčšili? Medzi znepokojujúcimi znakmi pápež v exhortácii spomenul «stratu pamäte kresťanského dedičstva» (Cirkev v Európe, 7). Tento proces sa v posledných rokoch stal evidentnejší.

Uviedol kardinál v správe a ako príklad použil postoj spoločnosti ku kresťanstvu a situáciu s vyučovaním náboženstva na školách:

„Napriek mnohým dobrým skúsenostiam vo väčšej časti kontinentu sa šíri ignorancia kresťanskej viery. Mnohé masmédiá šíria prezentáciu kresťanskej viery oplývajúcu očierňovaním, dezinformovaním verejnosti či už ohľadom obsahu našej viery, alebo ohľadom reality Cirkvi. Naša katechetická činnosť, najmä v štátnych inštitúciách má mnoho obmedzení. Rada biskupských konferencií Európy urobila pred niekoľkými rokmi prieskum vo všetkých krajinách kontinentu o situácii právnej, štatistickej, kultúrnej a cirkevnej, čo sa týka vyučovania náboženstva. Výsledky ukazujú, že na štátnych školách v mnohých krajinách sa môže vyučovať náboženstvo alebo náboženstvá, ale nie katolícke náboženstvo. Avšak toto vyučovanie religionistiky, tzv. neutrálne, znamená výchovu k ľahostajnosti alebo synkretizmu.“

Ako uvádza kardinál Erdő, „odkresťančovanie je sprevádzané opakovanými útokmi právnymi a niekedy fyzickými proti prítomnosti viditeľných symbolov viery. Stáva sa tiež, že súdy odmietajú pomoc kresťanským obetiam týchto útokov“. Väčšina prípadov násilia a diskriminácie kvôli vyznaniu sa v Európe týka kresťanov, najmä katolíkov. Dekristianizácia nie je len spontánny proces, tvrdí kardinál:
„Ak apoštolská exhortácia Cirkev v Európe vyjadrovala ešte zdravú «spokojnosť s tým, že sa stanovili podmienky pre dodržiavanie ľudských práv» (č. 12), dnes musíme so znepokojením brať na vedomie vznik tzv. «ľudských práv tretej a štvrtej generácie». Oni už nemajú súvis s ľudskou a kresťanskou víziou sveta, ani s morálkou objektívne vyjadrenou v kategóriách prirodzeného práva. Ich základňa je často len poriadku ľudsko-pozitívneho, ako keby človek s jeho vlastnými názormi a túžbami bol tiež nezávislý od tých istých skutočností. «Strata pamäti kresťanstva» ide ruka v ruke s antropologickými zmenami, ktoré sú dôsledkom audiovizuálnej kultúry a oslabili jasné pojmy a logické uvažovanie.“

Tento proces zahŕňa veľké riziko pre občiansku spoločnosť, konštatuje kardinál: „Ľudia majú často dojem, že tradičná demokracia stráca svoj ​​význam. Vyskytujú sa aj známky ilúzie, že je možné riadiť spoločnosť médiami a ekonomikou, úplne sa vzdávajúc práva a morálky.“
Kardinál Erdő spomenul vo svojej správe aj slovensko-maďarské vzťahy ako príklad zmierenia:
„Žiaľ aj naďalej je v Európe prítomné národnostné a etnické napätie. Nevyriešené otázky na Balkáne, ťažká situácia katolíkov v Bosne, rôzne konflikty spojené s fenoménom prisťahovalectva v západnej Európe vyžadujú adekvátnu odpoveď a niekedy trpezlivú službu zo strany Cirkvi. Ďakujeme Božej prozreteľnosti, že v posledných rokoch napriek týmto problémom, pokračuje zmierovanie medzi európskymi národmi. Biskupské konferencie Slovenska a
Maďarska, povzbudené pápežom Benediktom XVI., v roku 2006 boli schopné podpísať akt zmierenia. Ich gesto môže slúžiť ako príklad pre spoločnosť v oboch krajinách. Ďalšou odvážnou udalosťou bolo, keď pred niekoľkými mesiacmi ortodoxný patriarcha Moskvy a celého Ruska Kirill podpísal vo Varšave s predsedom Konferencie biskupov Poľska akt zmierenia. V ňom obidve strany potvrdzujú svoju spoločnú dobrú vôľu obhajovať ľudské a kresťanské hodnoty v Európe a zasadzovať sa za ich prijatie.“Predseda Rady európskych biskupských konferencií v svojej správe, ktorú predniesol pred synodálnymi otcami poukázal aj na starnutie populácie, klesajúcu demografickú krivku Európy. Ako nádej vyzdvihol angažovanosť a entuziazmus mladých, konkrétne Svetové stretnutia mladých, iniciatívy mnohých kresťanských hnutí a združení, nárast dobrovoľníctva v charitatívnej činnosti a zbližovanie sa na poli ekumenickom. –jk-