Uvedenie diskusie synody generálnym relátorom kardinálom Wuerlom

Generálny relátor 13. riadnej generálnej synody biskupov kardinál Donald William Wuerl, arcibiskup Washingtonu (USA), po správe, ktorú predniesol Mons. Nikola Eterovič, generálny sekretár synody, otvoril jej pracovnú časť. V bodoch nadniesol niekoľko hlavných tém, ktoré vzišli z prípravných prác, a ktorými sa bude zhromaždenie zaoberať v nasledujúcich diskusiách. Už Instrumentum laboris, ako uviedol kardinál Wuerl, poskytlo rámec pre podstatnú časť reflexií a diskusií. S úmyslom upozorniť na niektoré časti, ktoré si vyžadujú prehĺbenie, vymenoval nasledujúcich sedem bodov:
1./ čo a Koho ohlasujeme – Božie slovo
2./ aktuálne zdroje nápomocné v tejto úlohe
3./ mimoriadne okolnosti našej doby, ktoré robia túto synodu nevyhnutnou
4./ elementy novej evanjelizácie
5./ niektoré teologické princípy novej evanjelizácie
6./ kvalita nových evanjelizátorov
7./ charizmy Cirkvi dneška, ktoré podporujú novú evanjelizáciu

Vychádzajúc z princípu, že to, čo ohlasujeme „nie je informácia o Bohu, ale sám Boh”, ktorý sa stal človekom, kardinál navrhuje riešiť zložitý kontext novej evanjelizácie v súčasnej spoločnosti, kde existuje „intelektuálne a ideologické oddelenie Krista od jeho Cirkvi“, „bariéra individualizmu“, ktorá spôsobuje pokles zodpovednosti človeka vo vzťahu k iným, racionalizmus, ktorý mení náboženstvo na „osobnú záležitosť“ a prudké „zníženie praktizovania viery“ medzi pokrstenými. Táto tvár spoločnosti, ktorá sa „dramaticky mení“, má svoje korene v 70. a 80. rokoch minulého storočia, v desaťročiach „nepostačujúcej katechézy, diskontinuity a odchýlok v liturgickej praxi“. Generálny relátor synody pre názornosť situácie uviedol:
„Bolo to ako cunami vplyvu sekularizácie, ktoré vykoľajilo kultúrny svet a zmiatlo so sebou spoločenské ukazovatele ako je manželstvo, rodina, ponímanie spoločného dobra a rozdielu medzi dobrom a zlom. Potom hriechy niektorých tragicky živili nedôveru voči celej Cirkvi. Sekularizácia formovala dve generácie katolíkov, ktoré nepoznajú základné modlitby Cirkvi. Mnohí nechápu hodnotu účasti na omši, nepristupujú k sviatosti zmierenia a stratili zmysel pre mystérium či transcendentno.“

V tejto kultúre poznačenej „sekularizmom, materializmom a individualizmom“ však nechýbajú pozitívne prejavy mladých, detí a ich rodičov, uviedol kardinál a dodal:
„Kým súčasná spoločnosť chce podceniť a niekedy až zosmiešniť život tradičnej rodiny, ona zostane prirodzenou realitou a prvým konštitutívnym elementom komunity. Rodina predstavuje prirodzený a normálny kontext pre odovzdávanie viery a hodnôt, ako aj skutočností, ku ktorým sa v živote často vraciame hľadajúc v nich oporu.“

Kým misionári minulosti prekonali obrovské geografické vzdialenosti pri hlásaní evanjelia, misionári dneška musia prekonať „rovnako obrovské vzdialenosti ideologické, možno bez toho, aby opustili svoj byt“. Kardinál Wuerl na margo evanjelizácie v súčasnosti ďalej poznamenal:
„Nová evanjelizácia nie je akýsi program. Ide o nový spôsob myslenia, videnia a reagovania. Je to akoby hľadanie nových príležitostí na ohlasovanie evanjelia pomocou lupy.“

Tu pramení pozvanie mať v pravdu kresťanského posolstva „novú dôveru”, ktorá je často narušovaná systémom sekulárnych hodnôt presadzovaných ako vyšší životný štýl oproti ponuke Ježišovho štýlu. Kresťania musia v podstate – hovorí arcibiskup Washingtonu – „prekonať syndróm rozpakov“ a ohlasovať „jednoducho poklad skutočného a hmatateľného priateľstva s
Ježišom“. Toto ohlasovanie však musí byť dosvedčované životom, pretože evanjelizácia znamená ponúkať skúsenosť Ježišovej lásky, a nie „aktuálne filozofické tézy“.

Generálny relátor ďalej uviedol tri základné princípy evanjelizácie: antropologický, ktorý hovorí, že človek bol utvorený na obraz Boží a vzťah k Bohu je jeho prirodzenou túžbou; kristologický, teda že Kristus je zjavený Boží Syn, nie nejaký sociologický výtvor či teologický výmysel; a tretí je fundament cirkevný, ktorý prináša spásu skrze Krista v rámci Cirkvi.

Kardinál Wuerl rozšíril pohľad na hnutia a cirkevné spoločenstvá, „znamenia novej evanjelizácie” a povzbudil ostatných privlastniť si ich aktívny postoj k zapájaniu sa do života Cirkvi:
„Znamením novej evanjelizácie sú cirkevné hnutia a nové spoločenstvá, ktoré sú veľkým požehnaním pre Cirkev dneška. Tieto vyjadrenia pôsobenia Ducha Svätého sa pripájajú k duchovnému bohatstvu pôvodných chariziem rehoľných rádov a kongregácií, ktoré s veľkou vernosťou pracujú a svedčia o príchode Božieho kráľovstva. Pozvanie Krista, aby sa mnohí stali jeho učeníkmi, je v Cirkvi stále živé osobitným spôsobom v zasvätenom živote (porov. Instrumenum laboris, 115).“

Skutočným povzbudením k začatiu pracovných stretnutí synody boli slová jej generálneho relátora kardinála Donalda Williama Wuerla, arcibiskupa Washingtonu, v závere jeho preslovu:

„Táto synoda musí byť pozvaním pre celú Cirkev, aby hľadela na život a na realitu optikou novej evanjelizácie. Dnes začíname naše pracovné stretnutia, máme všetky dôvody pre to, aby sme ich prežívali s entuziazmom, aby semeno novej evanjelizácie, zasiate počas pontifikátu Pavla VI., Jána Pavla II. a pápeža Benedikta XVI. začalo klíčiť. Našou úlohou je nájsť spôsob kultivácie, podporujúc a urýchľujúc jeho vzrast.“ –jk-