„Svet s Bohom alebo bez Boha“ – úvahy po Nádvorí hľadajúcich vo Švédsku

V rámci iniciatívy Vatikánskeho rozhlasu „Európske obzory“, ktorá chce priniesť pohľad na udalosti súčasnej Európy z rozličných strán, prinášame ďalší príspevok s názvom „Svet s Bohom alebo bez Boha“ – úvahy po Nádvorí hľadajúcich vo Švédsku. Pripravila ho kolegyňa zo škandinávskej redakcie Charlotta Smedsová:

V polovici septembra sa vo Švédsku uskutočnilo dvanáste „Nádvorie hľadajúcich“. Na dvojdňovom stretnutí veriacich a neveriacich na tému „Svet s Bohom alebo bez Boha“, sa zišli osoby zo sveta švédskej kultúry a vedy, zástupcovia náboženstiev i presvedčení ateisti. Švédsko je často označované za post kresťanskú krajinu, v ktorej podľa štatistík, sekularizácia zabrala veľký priestor a Boh musel ustúpiť bokom. Krajinu, kde platia „ľudské práva“ ale nie „Božie právo“. Tu, zvoliť si, či priviesť na svet dieťa a kedy, je súčasťou zákonov, ako aj právo mať dieťa „bez postihnutia“ alebo podstúpiť potrat, ak by takým nebolo. Je to krajina, kde ministerstvo školstva zakazuje kňazom povedať žiakom na konci školského roka „Nech vás Boh žehná“. Krajina, kde každý politik (okrem jedného) v parlamente hlasoval proti slobode vo svedomí zdravotníckych pracovníkov; kde sa uskutočňujú všetky sviatostné rituály, avšak s jediným rozdielom, že sa vylučuje akýkoľvek náznak Boha. Je to krajina, v ktorej sa nemôžeš stať rektorom univerzity, pretože si vo svojom curriculum vitae napísal, že si veriaci.

Podľa štatistík Boh nie je pre Švédov dôležitý. Avšak on je. Švédsko nie je voči Bohu indiferentné. Vie to ten, kto žije ako veriaci a stretáva sa s údivom, zvedavosťou, ale aj nedôverou. A vie to aj ten, kto sa zúčastnil na „Nádvorí hľadajúcich“ v Štokholme. Bolo to nefalšovaná horlivosť, keď účastníci hovorili o viere a úlohe náboženstva v spoločnosti.

Najväčším prínosom Nádvoria hľadajúcich bola otvorená debata, pretože hovoriť takto na verejnosti je vo Švédsku považované za politicky a kultúrne nekorektné. Neprinieslo však len to. Dvojdňové stretnutie bolo dvakrát celé prenášané štátnou televíziou (6 hodín). Zjavnou bola i otvorenosť všetkých dotknúť sa osobným spôsobom otázok týkajúcich sa témy a zdôrazniť v príspevkoch skôr vieru ako nevieru. Sály boli plné osôb, ktoré v tichosti načúvali celé hodiny a na konci sa sťažovali iba na nedostatok času. Jedným z aspektov, ktorý vyšiel najavo a diskutovalo sa o
ňom, bolo konštatovanie, že laický fundamentalizmu je rovnako nebezpečný ako náboženský fundamentalizmus.

Je obrovský rozdiel medzi spoločnosťou s Bohom a spoločnosťou bez Boha. Spoločnosť bez Boha chce do centra postaviť človeka. Človeka, ktorý stojac pred životnými udalosťami, sa zúfalo snaží o ich kontrolu. Avšak spoločnosť, ktorá necháva priestor Bohu, nie iba ako vzdialenej myšlienke, ale ako tomu, kto je prítomný v živote, dáva namiesto iluzórnej kontroly človeka priestor dôvere. Dôvera v Boha, ktorého som nestvoril ja, ale ktorý stvoril mňa, aby som bol súčasťou dobrého plánu aj napriek tomu, že si kvôli láske vyžaduje utrpenie a obetu.
Stojíme pred starovekou ťažkosťou človeka uznať, že potrebuje Boha, že je závislým a zároveň dlžníkom. Človeku prichádzajú slová „Chcem byť Bohom. Nikdy sa nepokloním“. Koľko múdrosti však je v jednoduchej fráze „Aby si bol schopný postaviť sa, musíš byť na kolenách“. Keď stagnuje život, keď stagnuje rodina alebo spoločnosť, existuje jednoduchá odpoveď svätých: „Ak si nepokľaknete, padnete. Nechajte priestor Bohu“. Aj keď svet popiera Božiu prítomnosť, on istotne nestratí záujem o svet. Preto si neustále potrebujeme pripomínať správny rozmer človeka.

preklad: Jozef Šofranko SJ