Rubriku venovanú chorým
s názvom O troch uhloch pohľadu na chorobu a utrpenie pripravil brat Ján Karlík,
prior bratislavského konventu rehole Milosrdných bratov.
Drahé sestry a bratia
v utrpení a chorobe,
choroba a utrpenie často prichádza do života podobne,
ako všetkým dobre známy výpadok elektrického prúdu: zrazu prestane svietiť svetlo
v izbe, prestane hrať rádio alebo sa vypne práčka i počítač. Zažne sa sviečka a nastane
ticho, do ktorého sa vtiera otázka: čo sa vlastne stalo? Podobne je to aj s ochorením:
nečakane sa stane úraz alebo sa dostavia teploty, hnačka či bolesti alebo iné príznaky,
ktoré sme predtým nepoznali a ktoré začnú nemilo zasahovať do nášho doterajšieho života.
Mnohí potom začínajú hľadať odpovede na otázky typu: čo sa to so mnou deje? Ako dlho
to bude trvať? Prečo sa to stalo práve mne? Kto mi pomôže? Pozrime sa teraz spoločne
na ochorenia z troch uhlov pohľadu: z pohľadu odbornej pomoci, z nášho vlastného uhla
pohľadu a z pohľadu Božieho. Z pohľadu odborníkov - lekárov existujú choroby vyliečiteľné
a nevyliečiteľné. Na vyliečiteľné choroby existuje nespočetné množstvo diagnóz, terapií
a liekov, ktoré sú nám vďakabohu sprístupnené takmer v každej nemocnici. Osobitnou
kategóriou sú takzvané nevyliečiteľné choroby, pred ktorými je lekárska veda bezmocná.
No ľudia postihnutí týmito chorobami nie sú neopatrovateľní a ani neošetrovateľní
a s pomocou Božou a pomocou dobrej lekárskej a ošetrovateľskej starostlivosti môžu
ešte dôstojne prežiť niekoľko plnohodnotných týždňov, mesiacov alebo rokov ich života
v kruhu svojej rodiny. Náš osobný uhol pohľadu na chorobu a utrpenie môže byť
podobný tomu medicínskemu, iba s tým rozdielom, že lekár nám stanoví diagnózu, predpíše
lieky, terapiu aj kľud na lôžku, dokonca nám môže dať radu a nádej na uzdravenie,
ale záleží predovšetkým len na nás, či to všetko dokážeme prijať, nájsť v tom nejaký
zmysel a zmobilizovať našu vôľu a sily alebo to vopred vzdávame a nechávame sa ovládať
strachom, predsudkami a beznádejou. Nedostatok viery, nádeje, lásky a trpezlivosti
k sebe samému nás môžu dostať do stavu zúfalstva a predčasnej smrti, ba priviesť až
na okraj stavu večného zatratenia. Boží pohľad nevylučuje utrpenie a chorobu z nášho
života, ale blahoslaví plačúcich, tichých, nespravodlivo trpiacich, čistého srdca
a prenasledovaných: veď Pán Ježiš sám prežíval veľké telesné utrpenia, ale trpel ako
nevinný baránok. Slovami prvého Petrovho listu povedané: „Milovaní, nečudujte
sa, keď ste v ohni skúšok, ktoré na vás prišli, akoby sa vám prihodilo niečo nezvyčajné!
Radujte sa, keď máte účasť na Kristových utrpeniach, aby ste sa radovali a plesali
aj vtedy, keď sa zjaví jeho sláva. Len nech nik z vás netrpí ako vrah alebo zlodej
alebo zločinec alebo sliedič. Kto však trpí ako kresťan; nech sa nehanbí, ale
nech oslavuje Boha týmto menom.“ Pôvod mnohých chorôb býva najčastejšie hriech
– či už nami spáchaný vedome alebo nevedome, alebo na ktorý nás naviedol niekto druhý.No najčastejším hriechom chorých ľudí býva hnev na seba, chorobu, lekárov, príbuzných
alebo tých, ktorých spájame s príčinami našej choroby. No a kde je hnev,tam
nie je ani trpezlivosť, ktorá je základným predpokladom na liečenie všetkých chorôb.Veď nie nadarmo nás lekári nazývajú pacientmi: latinské slovo pacient je odvodené
od slova trpieť a znášať a v preklade znamená „trpezlivý“.
V týchto troch
uhloch pohľadov na utrpenie a chorobu našiel sv. Ján z Boha spôsob, ako pomáhať chorým
a nazval ho: „Cez telo k duši.“ Spočíva v uspokojení základných telesných potrieb
chorého, ktoré poznáme ako skutky telesného milosrdenstva a po ich upokojení prichádza
na rad duša človeka: vysporiadanie sa zo životnými udalosťami, na ktoré zle spomíname
a ktoré sa možno ani nemali stať, a tým, ktorý nám ich spôsobili, treba začať odpúšťať,
a ak sme ich zapríčinili sami niekomu druhému, tak ich oľutovať, ospravedlniť sa a
prípadne sa snažiť nahradiť vzniknuté škody, a nakoniec si dať predsavzatie tak viacej
nerobiť. Podobne ako s bolestivými miestami našej minulosti to môže byť aj s pálivými
miestami našej budúcnosti, lebo nereálne, chamtivé a nesplniteľné túžby sú rovnako
bolestivé ako hriech. Záverom chcem adresovať slová útechy nielen všetkým pacientom
a trpiacim, ale aj tým, čo sa o ich útechu a uzdravenie pričiňujú. Sv. Jána z Boha
píše v prvom liste vojvodkyni zo Sessy:
„V úzkostiach sa utiekajte k utrpeniu
nášho Pána Ježiša Krista a k jeho drahocenným ranám a nájdete tam veľkú útechu. Pozrite
na celý život Krista: nebol ničím iným ako úsilím byť nám príkladom. Cez
deň hlásal radostnú zvesť a v noci sa modlil. Prečo my, úbohí hriešnici,
hľadáme bezstarostný odpočinok a bohatstvo? Predsa nebudeme lepší aj keby
nám patril celý svet a nebudeme spokojní aj keby sme mali sebeviac. Naozaj
spokojný je len ten, kto pohŕda všetkým a miluje Ježiša Krista. Dávať
všetko za všetko, čím je Ježiš Kristus, tak ako vy dávate, predobrá vojvodkyňa. Hovoríte,
že milujete Ježiša Krista viac ako celý svet, že v neho stále veríte a že skrze neho
milujete všetkých blížnych, aby sa im dostalo spásy“.